Čo robiť, ak máte doma urážlivca?

Redakcia | 1. september 2017
Čo robiť, ak máte doma urážlivca?

To, čo my rodičia pokladáme za obyčajný žart, môže byť pre citlivé dieťa hotová katastrofa. Niekedy sa jedná len o prechodnú fázu v detskom vývine. Ak je ale prehnaná citlivosť súčasťou charakteru, mali by rodičia svojmu dieťaťu pomôcť a ukázať mu rozdiel medzi žartovnou poznámkou a skutočnou urážkou.

Andrej má 8 rokov a odmalička sa veľmi často uráža. Je to akoby hľadal zámienku v čomkoľvek. Jednoducho sa zasekne, demonštratívne odchádza, sadá si a plače, dotknutý niečím, z čoho si celá rodina robí srandu. Potom trvá i niekoľko hodín, než sa začne zase správať normálne...

Keď sa dieťa nechce hrať s inými...

Prečo sa deti urážajú?

Za krehkosťou, zraniteľnosťou a urážlivosťou detí môže stáť niekoľko príčin. Rodičia ako model. Deti sa môžu urážať vtedy, ak to vidia u svojich rodičov alebo starých rodičov. Tak ako kopírujú ostatné vlastnosti, rovnako si dokážu osvojiť i urážlivosť. Preto si treba položiť otázku: Nie sme ako rodičia sami urážliví?

Urážliví ľudia často pôsobia namyslene a sebavedome, ale vo vnútri je ich osobnosť krehká a neistá. Skúste zistiť, či vaše dieťa niečo netrápi: Neposmievajú sa mu deti v škole? Nemá problém v kamarátskych vzťahoch? Nesklamalo sa v poslednej dobe niečím?

Prečítajte si: Kyberšikana (virtuálna šikana): čo môžete urobiť ako rodičia?

Zistite dôvod, pre ktorý sa deti urážajú

To, že sa dieťaťa všetko dotýka a berie si to osobne, môže prameniť aj z pocitu neistoty a ohrozenia vlastnej osoby napr. druhým súrodencom. Neuprednostňujú rodičia viac mladšieho syna/dcéru? Dieťa si potom volí urážlivosť ako spôsob protestu.

Prečítajte si: O deťoch, s ktorými sa nikto nechce hrať...

Kedy dieťa vníma poznámku ako žart a kedy ako urážku?

To, kedy je nejaká poznámka žart a kedy urážka, je v určitých hraniciach spoločensky dané. Medzitým sa ale nachádza šedá zóna, ktorú niektoré deti rozoznajú len veľmi ťažko.

Najmä vtedy, keď sa jedná o oblasť irónie alebo sarkazmu, nevedia mnohé deti, ako zareagovať. Až postupom času sa vplyvom skúseností naučia, že dospelí nemyslia všetko tak, ako to hovoria.

K tomu dochádza zhruba vo veku 10-11 rokov, niekedy skôr a niekedy dokonca neskôr. Preto by sme mali s iróniou, ak ešte dieťa nie je schopné ju chápať, zaobchádzať opatrne.

Lebo každú poznámku chápanú ako urážku od rodičov pociťuje dieťa ako krivdu, a tým aj ako malé naštrbenie dôvery. Na druhej strane ale netreba s dieťaťom zaobchádzať v rukavičkách, aby malo šancu naučiť sa rozoznávať, keď niekto žartuje a keď ho naopak niekto uráža.

Zajakávanie detí: 6 vecí, ktorým sa treba vyhnúť

Niekedy je potrebná pomoc odborníka

Andrej...
Na odbornú psychologickú pomoc sa obrátila aj Andrejova mama. Po niekoľkých sedeniach s rodičmi i chlapcom sa prišlo na to, že Andrej má obrovské problémy v škole. Hoci už dvakrát zmenil základnú školu, ani v tejto súčasnej ho spolužiaci ešte neprijali. S Andrejom psychologička istú dobu pacovala a keďže našiel chlapec podporu i u svojich rodičov, podarilo sa atmosféru u nich doma zlepšiť a všetkým sa uľavilo.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: