Budovanie sebaúcty u detí

Zuzana Balogová | 11. február 2017

V psychológii sebaúcta znamená celkové ocenenie vlastnej hodnoty. Nájdeme ju aj pod názvami poznanie vlastnej hodnoty, sebadôvera alebo rešpektovanie vlastnej osobnosti. Hoci sa bežne vyskytujú jej krátkodobé odchýlky, psychológovia ju zvyčajne považujú za trvalú vlastnosť osobnosti.

Čo znamená slovo sebaúcta

Sebaúcta je v podstate sebaláska, ktorú si budujeme na základe uvedomovania si svojej ceny a hodnotenia sa podľa vecí, na ktorých nám najviac záleží. Hodnotíme vlastné úspechy i neúspechy, k hodnoteniu pridávame kritiku i pochvaly iných ľudí.

Taktiež hodnotíme spôsob, akým sme zvládli úlohy, do ktorých nás obsadilo okolie alebo my sami. To všetko nám pomáha vytvoriť si o sebe kladné i záporné obrazy. To znamená, že to, ako sa vnímame, je súhrnom našich pozitívnych a negatívnych čŕt vnímaných našim okolím i sebou samým. Budovanie sebaúcty je pre väčšinu ľudí náročná úloha.

Prečítajte si: Výchovné štýly v rodine

Ako sa buduje sebaúcta u detí

Sebaúcta sa u detí začína vytvárať už v kojeneckom veku na základe správania rodičov k dieťaťu. Ak mu rodičia poskytujú dostatok vhodných podnetov a nechajú mu aj určitú voľnosť pre jeho rozvíjanie sa, dieťa spoznáva svoju veľkú hodnotu.

Niekoľko mesačné bábätko sa má rado. Myslí si, že ho majú radi aj ostatní. Svoje pocity neoddeľuje od toho, čo robí ani od toho, čo robia jeho rodičia. Ak sa mu venuje pozornosť, cíti sa byť milované.

Istota dieťaťa, že je milované a hodné lásky, sa s pribúdajúcim vekom začína rúcať. Ak nie ste s ním, stáva sa neistým, keď chcete odísť, môže spanikáriť. Ak odpovedáte v takýchto situáciách dôrazne no s láskou, začne postupne odlúčenie znášať lepšie. Nebude rado, že odchádzate, ale jeden a pol ročné dieťa si už bude viac-menej isté, že sa vrátite.

Ako rastie, začína si stále viac uvedomovať seba samého a svoju rozdielnosť od tých, ktorí sa oňho starajú. To sa deje niekedy v druhej polovici druhého roka. Dieťa začína objavovať svoju odlišnosť a vytvára si predstavu o sebe.

Jeho predstava o sebe sa čoraz viac zakladá na porovnávaní seba samého s ostatnými ľuďmi. Tieto porovnávania môžu byť neškodné (napr. ona je to dievčatko, ktoré má červenú bundičku) ale i znepokojujúce (on je ten chlapček, ktorý nevie rýchlo bežať).

Dieťa sa musí naučiť, že ho milujete také, aké je. Ak verí, že ho milujete len pre jeho úspechy a práve teraz sa mu to nedarí, myslí si, že ho milujete menej. Aj sebavedomé dieťa sa musí naučiť, že nie vždy môže byť najlepšie.

Prečítajte si: Láska je viac ako slovo: 5 spôsobov vyjadrenia lásky podľa Garyho Chapmana

Ako môžu rodičia pomôcť pri budovaní sebaúcty u detí

Dôležitou úlohou pre rodičov je viesť dieťa tak, aby sa cítilo hodnotné. Dieťa, ktoré sa cíti hodnotné, cíti sa byť dobré, je plné sebavedomia a jeho sebaúcta je vysoká.

Tak, ako rodičia hodnotia svoje dieťa, tak ono potom hodnotí seba.

Pri budovaní sebaúcty u detí je dôležitý spôsob komunikácie s dieťaťom. Budovanie sebaúcty je proces, ktorý rodičia robia každý deň bez ohľadu na to, či si to uvedomujú alebo nie. Mali by si však uvedomiť niekoľko vecí:

Porovnávaním dieťaťa s inými môžete jeho sebaúctu zničiť.
Nie vždy sa aj tie najlepšie plány podaria.
Každé dieťa si zaslúži mať so seba dobrý pocit bez ohľadu na to, čo robí alebo nerobí.
Každý neúspech alebo sklamanie by mali byť pre rodičov príležitosťou, aby z nich mali nejaký úžitok, poučili sa z chýb, úplne na nich zabudli alebo to jednoducho nechali tak a nevracali sa k nim.
Hovorte deťom, akú majú pre vás cenu, ako veľa pre vás znamenajú.
S dieťaťom zaobchádzajte úctivo a zdvorilo, ako keby to bol cudzí človek.
To, ako sa dieťa správa, sa učí doma. Porozmýšľajte, či s dieťaťom komunikujete efektívne, venujete sa mu, alebo ho okríknete, ste netrpezliví a podráždení.
Nikdy neurážajte dieťa!
Počúvajte dieťa, čo vám chce alebo sa snaží povedať. Keď sa sním rozprávate, odstráňte všetky rušivé vplyvy (vypnite rádio, TV, odložte knihu) a pozerajte sa na neho. V priebehu rozhovoru mu klaďte otázky ako dôkaz, že sa o neho naozaj zaujímate.
Zaujímajte sa o názor dieťaťa a pýtajte sa ho na naňho. Môžete požiadať dieťa o radu vo veciach, ktorým sa rozumie. Plánujte spolu výlety či dovolenku. Pre dieťa je dôležité vedieť, že jeho názor sa ráta a má v rodine svoju váhu.
Trávte s dieťaťom spoločný čas a robte veci spolu. Dieťaťu tak na jednej strane dávate najavo, že je pre vás hodnotné a na strane druhej sa pri vás naučia zručnosti a stanú sa schopnejšími. V takýchto chvíľach sa dieťa ľahšie otvorí a podelí sa s vami o svoje radosti i starosti.
Buďte dieťaťu príkladom.
Pri skúšaní nových vecí ho povzbuďte, prípadne mu vysvetlite alebo ukážte, ako danú vec urobiť alebo ako danú situáciu vyriešiť.
Chváľte dieťa za všetko, čo chcete u neho posilniť (pekné charakterové vlastnosti, aktivity, činy). Dieťa rado prijíma pochvalu, hlavne keď vie, že urobilo niečo dobré. Všímajte si jeho silné stránky a povedzte mu o nich.

Vedomie vlastnej hodnoty dieťaťa ovplyvňuje jeho pocit bezpečia a jeho nezávislosť. Dieťa, ktoré sa má rado, pozná svoju hodnotu, sa nepotrebuje utvrdzovať o láske okolia a priťahovať na seba pozornosť nevhodným správaním alebo neustálou snahou zapáčiť sa niekomu. Vie, že ho stále milujete, aj keď práve nie ste pri ňom alebo robíte niečo iné.