Autorita rodičov
S pojmom autorita sa stretávame čoraz častejšie. V odbornej aj laickej verejnosti sa diskutuje o prirodzenej, osobnej, pravej, skreslenej, mocenskej, direktívnej, rodičovskej či výchovnej autorite.
Čo znamená pojem autorita?
Synonymom pre autoritu sú napr. dominancia, vplyv, riadenie či kompetencie, ktoré sú prisudzované určitým sociálnym skupinám či osobám.
Každý autor má pre autoritu iné vymedzenie. Niektorí autoritu chápu ako antropologickú konštantu, ktorá sa podieľa na vytváraní pravidiel skupinového života, čím podmieňuje jednak biologické prežitie jednak rozvoj jednotlivcov a odovzdávane skúseností.
Je tiež akýmsi garantom pozitívnych hodnôt a tak ovplyvňuje rozvoj potencialít človeka. Iní autori vymedzujú autoritu ako rešpektovanú vážnosť osobnosti, uznanie jej vážnosti, vedomostí, taktu či skúseností či ako prežívaný vzťah prevahy jednej osobnosti nad druhou, pričom je nespochybniteľné, že autorita každého človeka vychádza z jeho osoby, morálnych a charakterových vlastností.
Prečítajte si: Význam intuície vo výchove
Rodičovská autorita
Rodina, ktorá je základom každej spoločnosti a najstaršou inštitúciou vôbec, predstavuje pre zdravý vývin jedinca významné edukačné a sociálne prostredie. V rodine dochádza k mnohým situáciám a vzájomnému vplyvu a pôsobenia detí na dospelých a dospelých na deti.
Okrem toho dieťa v rodine získava základnú výchovu, emocionalizuje sa, preberá prvé vzory správania, získava sociálne skúsenosti. Môžeme konštatovať, že rodina do významnej miery determinuje rozvoj osobnosti jedinca a celoživotne ho ovplyvňuje.
Prečítajte si: Deti sú zrkadlo. Bohužiaľ alebo našťastie?
Pod pojmom rodičovská autorita je myslená prirodzená prevaha jedného z rodičov nad druhým, pričom prevahu by mal mať skúsenejší, zrelší rodič. Pre túto autoritu je typické, že je presýtená citovým vzťahom k dieťaťu. Je to autorita niekoho, kto nielen niečo dokáže a vie, ale kto má tiež rád.
Dieťa potrebuje a má právo na autoritu oboch rodičov – otca aj matky. Čím pevnejšia je autorita rodičov, tým menej zákazov je potrebných. Ak totiž majú rodičia prirodzenú autoritu, dieťa väčšinou neskúma účelnosť či neúčelnosť na neho kladenej požiadavky.
Rovnocenné pôsobenie a rešpektovanie hraníc pravidiel otcom aj matkou rozvíja u detí nielen nadanie a talent, ale tiež duchovné hodnoty akými sú tolerancia, láska či rešpektovanie druhého. No skôr, ako dieťa začne rešpektovať autoritu rodiča, pozorne skúma jeho osobnosť a hodnotí ju.
A keďže autoritu nikto nezdedil, môžeme si túto osobnostnú vlastnosť získať, ak sa o to budeme správne usilovať. No pozor, aby sme ju nestratili už v čase jej budovania u detí.
Nesprávne spôsoby budovania si autority
- autorita založená na utláčaní – rodičia si autoritu vymáhajú vyhrážaním, krikom či bitkou aj pre maličkosť. V takejto rodine prevláda atmosféra strachu a neistoty. Deti sa rodičov boja a aby sa vyhli trestom naučia sa veľmi skoro klamať a podvádzať rodičov. Z týchto detí môžu vyrásť bezohľadní a drsní ľudia, ktorí sa budú chcieť pomstiť za svoje smutné detstvo;
- autorita založená na odstupe – často sa vyskytuje v rodinách intelektuálov, keď otec alebo matka nemajú pre svoje deti čas. Vzhľadom na budovanie kariéry a ich zamestnanosť sú pre ne deti bezvýznamné, málo sa nimi zaoberajú, starostlivosť o ne zabezpečujú väčšinou starí rodičia alebo opatrovateľky. Nakoľko sa rodičia venujú svojim záujmom, vytvárajú prostredie, ktoré je typické pre neúplnú rodinu;
- autorita založená na puntičkárstve – rodičia preferujúci túto autoritu byrokraticky presadzujú svoju nadradenosť, vždy a za každej okolnosti musia mať pravdu. Všetko, čo povedia, musí byť pre dieťa zákonom, nerešpektujú však jeho potreby, záujmy, radosti či žiaľ;
- autorita založená na moralizovaní – rodičia využijú každú maličkosť, aby dieťa mohli kárať a napomínať. Oni sami sa pritom cítia neomylný. Deťom sa takáto autorita veľmi skoro sprotiví a zanecháva negatívne následky;
- autorita založená na domýšľavosti – rodičia sa pred svojim deťmi vychvaľujú a vyťahujú svojimi reálnymi alebo vymyslenými úspechmi, majetkom či spoločenským postavením. S týchto detí tak vyrastajú povýšenci podceňujúci svojich rovesníkov, ktorí sa pri každej príležitosti chvália svojou mamou či otcom;
- autorita založená na prehnanej láske a dobrote – rodičia dovolia a dajú svojim deťom všetko, čo im zíde na um, stále im dokazujú, ako ich majú radi, nežne ich oslovujú, maznajú sa s nimi. Tieto deti však veľmi rýchlo využijú situáciu a začnú rodičom rozkazovať. Zistia, že stačí, ak na získanie určitých výhod, budú lásku k rodičom len predstierať. Z týchto detí vyrastajú sebeckí, neúprimní jedinci, ktorí sa vedia dokonale pretvarovať;
- autorita založená na podplácaní – rodičia si kupujú poslušnosť detí darčekmi a sľubmi a tak sú deti odmeňované aj za to, čo je ich povinnosťou;
- autorita založená na nejednotnosti rodičov – čo jeden rodič prikáže, druhý to zruší. Deti túto situáciu rýchlo začnú využívať, čo má negatívny dopad pri budovaní ich charakteru.
Prečítajte si: Výchovné štýly v rodine
Ako si vybudovať správnu autoritu u svojich detí?
- príkladným životom (deti vidia, že slová rodičov sa zhodujú aj s ich skutkami);
- rešpektovaním a uznávaním práv iných, prijímaním spoločenských a etických hodnôt;
- úprimným vzťahom k deťom;
- dôverou a vzájomnou úctou jednak medzi sebou navzájom jednak voči deťom;
- jednotným postupom pri výchove.