Ako na horúčku u dojčiat a detí?

MUDr. Katarína Vicianová | 23. jún 2016

Horúčka alebo teplota je jeden z najčastejších prejavov ochorenia u detí a pravdepodobne sa s ňou skôr či neskôr stretnete...

Starostlivosť a ošetrovanie dieťaťa s teplotou má svoje zásady.

Kedy začať s liečbou teploty a kedy počkať?

Priemerná normálna kožná telesná teplota sa pohybuje od 36,5 do 37,0 °C.

Teplota od 37,5 do 38,0 °C sa nazýva mierne zvýšená teplota (subfebrilita).
Teplota od 38,0 do 39,5 °C sa hodnotí ako ľahká horúčka.
O vysokej horúčke hovoríme nad 39,0 °C.

Pri mierne zvýšenej teplote do 38 °C nepodávame lieky na znižovanie teploty. Dbáme na dostatočný prívod tekutín opakovaným meraním teploty sledujeme jej vývoj.

Čítajte viac: Horúčka a febrilné kŕče u detí

Pri ľahkej horúčke nad 38 °C zahájime liečbu antipyretikami. Antipyretiká sú lieky na zníženie teploty, majú aj analgetický (protibolestivý) účinok. Pre detský vek sú určené predovšetkým prípravky s obsahom paracetamolu. Antipyretiká musíme podávať rozumne tak, aby sme napríklad v panike nepodali naraz celodennú dávku lieku alebo, aby sme celodennú dávku neprekročili.

Pri liečbe horúčky musíme dávať pozor na kombináciu antipyretík. Ako prvý zvyčajne podávame paracetamolový prípravok pre daný vek. Podávame ho každých 8 alebo 6 hodín, teda 3 – 4-krát denne. Ak teplota neklesne, napr. z 39 °C za 2 – 3 hodiny, podáme ibuprofénový prípravok pre daný vek.

Pri vysokých teplotách môžeme oba preparáty striedať. Napríklad podáme paracetamolový prípravok, následne o 2 – 3 hodiny ibuprofénový, o ďalšie dve hodiny paracetamolový atď. Asi pol hodiny po podaní lieku skúsime dieťa sprchovať alebo dať zábal.

Čo je na horúčku u malých detí najlepšie: tabletka, sirup alebo čapík?

Antipyretiká majú rôzne formy: tabletky, čapíky čiže čípky, sirup. O forme rozhodujeme na základe ostatných príznakov ochorenia dieťatka. Ak má dieťatko hnačku, podáme mu tabletku. Sirup ani čípok by mu neurobil dobre, ani by sa dobre nevstrebal. Ak však popri horúčke vracia, podáme mu čípok. Podávanie dostatočného množstva tekutín spolu s antipyretikami je samozrejmosťou liečby horúčky!

Kedy je pri horúčke vhodný zápal alebo sprcha?

Zábal alebo sprcha je účinný – hoci relatívne na úvod trošku „drastický“ spôsob znižovania teploty u dieťaťa.

Kedy zábal použiť:

Ak teploty stúpajú nad 38,5 stupňov napriek dobrému zavodneniu dieťaťa – pitiu, a aj po podaní lieku proti teplote (paracetamol, ibuprofen). Dieťa vždy musí byť dobre zavodnené – nesmie mať príznaky nedostatočnej cirkulácie. Nesmie mať suché sliznice úst, studené bledé alebo namodralé prsty na rukách a nohách, ak mu „vytlačíme“ farbu z nechtov, po uvoľnení tlaku sa musia kapiláry nechta naplniť za 2-3 sekundy – necht zružovie (volá sa to test plnenia kapilár). Ak zistíme príznaky takéhoto odvodnenia, resp. šokovej cirkulácie – dieťa potrebuje tekutiny, nie zábal.

Samotný zábal sa má aplikovať zásadne na celé a holé telo. Treba použiť napríklad posteľnú plachtu, namočiť ju vo vlažno-chladnej vode, vyžmýkať tak, aby z nej nekvapkalo (asi na úroveň nakropenej bielizne na žehlenie – trošku mokrejšie). Dieťa pomaly postupne kontaktovať holým telom na plachtu – tak aby si na tento chlad „zvyklo“, a zabaliť ho celé.

Zábal prikryť len druhou suchou plachtou – nezakrývať perinou, ani paplónom! V takom prípade by sa zo zábalu proti teplote stal horúci zábal – presne opak toho, čo chceme. Dieťa si rýchlo na taký zábal zvykne a upokojí sa.

Zábal podľa potreby meníme nie keď sa „zohreje“, ale keď vyschne takmer nasucho a už sa neodparuje (čo uberá teplotu). Môžeme to urobiť 2-3x. Sprcha chladno-vlažnou vodou robí to isté, avšak podstatne „razantnejšie“, čo sa deťom nemusí páčiť. Navyše, ak dieťa potom uložíme pod paplón, efekt bude krátkodobý.

So zábalmi alebo sprchou skončíme po poklese teploty na 38,5 °C. Sprchu majú niektoré deti radšej, pretože to berú ako kúpanie. Použijeme vlažnú, nie studenú vodu. Nenecháme dieťa sedieť vo vlažnej vode, aby sme mu nespôsobili infekciu močových ciest. Teplotu zrážame pomalšie, nie prudko.

Pozrite si aj: Ako správne aplikovať studený zábal pri horúčke? Môže sa dieťa vypotiť?

Príjem tekutín, keď má dieťa horúčku

Pri teplotách zvyčajne deti trpia nechutenstvom, odmietajú jedlo. Musíme použiť všetky možné prostriedky na to, aby deti prijali dostatok tekutín, pretože horúčka hlavne u menších detí môže byť spôsobená alebo udržiavaná aj nedostatkom tekutín, teda dehydratáciou. Príjem tekutín musí zodpovedať veku a hmotnosti dieťaťa.

Zdravé dieťa potrebuje vypiť za 24 hodín toľko tekutín, koľko predstavuje 10 – 15 % jeho telesnej hmotnosti. Dieťa, ktoré má horúčku, potrebuje ešte viac tekutín.

Dostatočný príjem tekutín sa odráža v tvorbe moču. Pri nedostatočnom príjme tekutín sa môže dieťatko odvodniť dehydratovať. Zistíme to okrem iného tak, že nemočí vôbec alebo málo. Preto treba dieťa prebaľovať každé 2 – 3 hodiny a vedieť, koľko hodín nemočilo. Napr. cca polročné dieťa musí mať pomočenú plienku každé 3 – 4 hodiny.

Prečítajte si aj: Čajík pre dojča

Ošetrovanie, prostredie, vetranie

Ak má dieťa teploty, je dôležité, aby bola v miestnosti primeraná teplota. Miestnosť nesmie byť prehriata. Musí byť dobre vyvetraná. Dieťa s horúčkou prikryjeme len ľahko, aby sa ešte viac neprehrialo.

Veľký dôraz kladieme i na sledovanie teploty počas spánku. Ak dieťa ukladáme spať s teplotou okolo 38,5 °C , musíme ho opakovane sledovať, to znamená merať teplotu a všímať si správanie.

Febrilné kŕče u dojčiat a malých detí

Napriek všestrannej starostlivosti sa však môže stať, že dieťa pri teplote dostane febrilné kŕče (kŕče z horúčky). Febrilné kŕče sa vyskytujú u 3 – 4 % inak zdravých detí. Postihujú najčastejšie deti od 6 mesiacov do 5 rokov, s maximom vo veku 14 až 18 mesiacov.

Febrilné kŕče sa prejavujú ako generalizované (symetrické zášklby všetkých končatín) alebo lokálne (zášklby iba jednej časti tela) a sprevádza ich porucha vedomia. Výskyt kŕčov pri teplote či horúčke, hlavne po prvý raz, zvyčajne rodičov veľmi vystraší. Treba však vedieť, že záchvat sám spontánne odznie.

Okamžitá pomoc dieťaťu pri febrilných kŕčoch

Pomoc dieťaťu spočíva v uvoľnení dýchacích ciest, uložení dieťatka na mäkkú podložku na bok, aby nevdýchlo hlien. Do príchodu privolanej lekárskej služby prvej pomoci, podáme do konečníka antipyretický čípok a dieťaťu dáme zábal.

Ak je pri vedomí, odporúčame radšej sprchu, hlavne pri vysokých teplotách 39 - 40 °C. Môžete s ním vyjsť na čerstvý vzduch (balkón) či otvoriť okno. Treba však vedieť, že záchvat väčšinou sám spontánne odznie.

Veľmi nesprávne je, ak rodičia v snahe čo najrýchlejšie sa dostať k lekárovi bezprostredne po odznení febrilných kŕčov dieťatko naložia v lete do rozpáleného auta alebo ho dobre v zime na cestu zababušia. Môžu totiž opäť vyvolať febrilné kŕče prehriatím už aj tak rozpáleného organizmu. V prvom rade treba najprv zraziť teplotu a potom vyhľadať lekára!

Po záchvate býva dieťatko podráždené alebo unavené, slabšie, neskôr obvykle zaspí.

U tých detí, ktoré už mali febrilné kŕče, sú rodičia informovaní o správnom postupe. Musia byť vždy pri vzostupe teploty ostražitejší. Podľa rady neurológa alebo detského lekára podajú preventívne lieky proti kŕčom v tabletke alebo rektálnou tubou do konečníka už pri nižších teplotách 37,5 – 38 °C. So zrážaním teploty antipyretikami, ako aj zábalmi či sprchou môžu začať tiež pri nižších teplotách ako sa vo všeobecnosti odporúča.

Febrilné kŕče sa u niektorých detí pri opakovaných horúčkach nemusia nikdy viac objaviť, u iných sa zopakujú. Tu je treba vždy včas podať lekárom predpísaný prípravok proti febrilným kŕčom.

Ako správne merať teplotu?

Meranie teploty u najmenších detí je najpraktickejšie v konečníku, vtedy však treba myslieť na to, že teplota v konečníku je o pol stupňa vyššia. Konkrétny príklad: ak teplomer ukazuje po odmeraní teploty v zadočku 38,7 stupňov Celzia, v skutočnosti je reálna teplota 38,2 stupňa Celzia.

Teplotu v podpazuší meriame digitálnym teplomerom do zaznenia zvukového znamenia.

Okrem toho sa používajú i digitálne teplomery, ktoré merajú teplotu v ústach (vo forme cumlíkov) na čele, či uchu (ušný teplomer) – ich údaje je lepšie pokladať za orientačné, častokrát sú nepresné.