Ako dieťa v rozličnom veku vníma rozvod

PaedDr. Dagmar Baluchová v spolupráci s PhDr. Evou Smikovou, PhD. | 21. júl 2016
Ako dieťa v rozličnom veku vníma rozvod

Dve skutočnosti sa z psychologického hľadiska v živote dieťaťa považujú za najkritickejšie. Tou prvou je smrť rodiča, prípadne oboch, a druhou rozvod. Fakt, že sa mama s otcom k sebe nesprávajú pekne, prestávajú sa ľúbiť a jeden z nich odchádza z ich spoločného domova, spracúvajú deti každého veku veľmi ťažko. Pocit strachu a viny z tohto stavu si dokážu (neprávom) pripísať už trojročné deti...

PhDr. Eva Smiková, PhD., detská psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave o svojich skúsenostiach v tomto smere hovorí: „Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých môžu ostať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnému pesimizmu a beznádeji, čo sa týka rozvodovej tematiky, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku.“

Kým padne verdikt...

Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a psychologické. V našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa neustále drží na vysokej úrovni.

Z teoretického hľadiska možno  hovoriť o 3 štádiách:

1.    manželský (rodinný) nesúlad
Vzniká z viac či menej podstatných rozporov, je pomerne bežný a nebýva nikým diagnostikovaný, v menšej časti prípadov prechádza do manželského rozvratu.
2.    manželský (rodinný) rozvrat
Ide už o podstatnejšie ovplyvnenie jednej zo základných rodinných funkcií – emočnej, ekonomickej, či výchovnej. Rodinný rozvrat môže byť akútny alebo dlhodobý, v niektorej zo svojich fáz môže prejsť do rozvodu.
3.    rozvod
Je formálnym právnym ukončením manželského vzťahu dvoch jedincov, krajným riešením v procese rozvratu manželstva. Je nutné pripomenúť, že popri rodinách s rozvedenými manželmi existuje značný počet takých, ktoré žijú v trvalom rodinnom rozvrate s výrazným narušením rodinných funkcií, ale o rozvod z rozličných príčin nepožiadajú.

Deti verzus rozvod

Nakoľko rozvod ovplyvní ďalší život dieťaťa, závisí od viacerých faktorov:
1. vek v dobe rozvodu
2. pohlavie dieťaťa
3. doba, ktorá už uplynula od rozvodu
4. citová stabilita rodičov

Čítajte: Styk rodiča s dieťaťom po rozvode a zanedbávanie rodičovských povinností

VEK

To, ako zareagujú deti na rozvod rodičov v tom-ktorom vývinovom období nedokáže predvídať rodič, ani detský psychológ. Na základe nasledujúcich príbehov môžeme poukázať na niektoré typy správania, ktoré sa dajú dať do súvisu s vekom dieťaťa. 

Pocity dieťaťa

Rôznia sa podľa veku dieťaťa, ale aj jeho povahy a citovej zaangažovanosti.

4 – 6 rokov

Prejavy: Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom.
Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel. Môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť častejšie rodiča, s ktorým nežije.
Z neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Potrebuje dôslednosť v starostlivosti s čo najmenším počtom zmien.

Varovné signály:
regresia (strata už naučených zručností)
cmúľanie prstov
pomočovanie
problémy so spánkom
nočné desy
strach z opustenia
podráždenosť alebo zlosť
plačlivosť alebo záchvaty zlosti
hostilita (sklon ublížiť) jednému alebo obidvom rodičom

6 – 8 rokov

Prejavy: Potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia. Môže sa začať pýtať, kto je za rozvod zodpovedný.
Prežíva pocit straty, podvedenia, cíti sa odmietnuté rodičom, ktorý odchádza, má pocity viny, môže sa snažiť dať rodičov znovu dohromady, obáva sa budúcnosti (kto ho bude čakať pred  školou; kto mu bude pomáhať s úlohami...).

Varovné signály:
bolesti hlavy, brucha
zvracanie
nespavosť
problémy so spánkom
smútok
hnev, zlosť, agresia
konflikty v kolektíve
ignorovanie povinností doma a v škole

8 – 12 rokov

Prejavy: Osem až dvanásťroční chlapci a dievčatá už chápu rozvod, avšak neakceptujú ho. Začínajú ich zaujímať aktivity bez rodičov; záujmy, krúžky; do popredia sa dostávajú kamaráti; trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne.
Môžu „nadŕžať“ jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia, akoby rodič neopúšťal druhého rodiča, ale ich samotných.
Využívajú, že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad nimi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu  cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí). Mávajú pocit, že musia byť čo najskôr dospelí; trápia sa, či budú schopní dlhodobého vzťahu.

Varovné signály:
hnev
pocity menejcennosti
extrémne aktivity
rizikové správanie

12 – 15 rokov

Prejavy: V tomto veku môžu obviňovať jedného alebo obidvoch  rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju  vôľu; požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké  množstvo času ako predtým.
Ak vidia rodičovský konflikt a ich vzájomné osočovanie sa, strácajú rešpekt k rodičovskej autorite a prenesene ku všetkým autoritám. Prekračujú hranice; robia si, čo chcú.

Varovné signály:
náladovosť
depresia
predvádzanie sa
zhoršenie prospechu a správania v škole
úteky z domu
pitie alkoholu, fajčenie, drogy
sexuálne správanie
opozičné správanie voči dospelým

15 – 18 rokov

Prejavy: Obracajú sa k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.
Sú rady, keď sú ich rodičia spokojní a šťastní. Avšak z prítomnosti nového partnera rodičov majú zmiešané  pocity – ak by ho prijali vrelo, môžu to cítiť ako zradu a nelojalitu k druhému rodičovi.

Varovné signály:
náladovosť
depresia
predvádzanie sa
zhoršenie prospechu a správania v škole
úteky z domu
pitie alkoholu, fajčenie, drogy
sexuálne správanie
opozičné správanie voči dospelým
problémy so zákonom

POHLAVIE DIEŤAŤA

Vo viacerých výskumoch sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné štúdie tieto zistenia nepotvrdzujú, a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto smere nie je možné.

Psychologička radí: Čo robiť po rozvode?

Tento problém má aj inú rovinu. Objasňuje psychologička Smiková: „Niektorí chlapci sú veľmi citliví, problémy iných zasa nesúvisia primárne s rozchodom rodičov, ale s tým, že ostávajú žiť s matkou. Veľa otcov bezprostredne po rozvode pretrhne kontakty so synom a chlapec tak zostáva bez vzorového modelu, pokiaľ do rodiny nepríde nový partner.“

DOBA OD ROZVODU a CITOVÁ STABILITA RODIČOV

Prax dokazuje, že väčšina detí sa v priebehu rokov po rozvode prispôsobí.
„Aj keď počas prvých mesiacov, resp. rokov, po rozvode nie sú rodičia vo svojej vrcholnej životnej forme, mali by si byť vedomí toho, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu/deťom, tým lepšie. Prax ukazuje, že väčšina rozvedených sa začína stabilizovať druhý rok po rozvode a vtedy aj začínajú ustupovať rodinné ťažkosti,“ hovorí Dr. Smiková.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: