Slová, ktoré by ste deťom nemali nikdy hovoriť!

Slová, ktoré by ste deťom nemali nikdy hovoriť!

13.1.2017 v kategórii Batoľa, autor Mgr. Jarmila Hýroššová

Nevhodnými, ponižujúcimi a zraňujúcimi slovami môžete dieťaťu veľmi ublížiť.

Slová sú silné a veľakrát môžu raniť. Niektoré sú dokonca také silné, že nás sprevádzajú celý život ako kliatby.

Vyhnite sa negatívnym hodnoteniam

Vety ako: „To sa nerobí!“, „Nechaj to, veď sa ti to aj tak nepodarí!“, „Toto dievčatá nerobia!“, „Ty máš obe ruky ľavé!“ pozná každý z nás. Dospelí ich požívajú ako komentáre k správaniu detí,  keď sú v strese, alebo keď ich deti „vytáčajú“ do nepríčetnosti.

Psychológovia však varujú pred takýmito výrokmi. Tieto sa totiž zahniezdia v hlave a kradnú nám silu, odvahu a energiu. Podkopávajú naše sebavedomie a ochromujú našu zvedavosť a fantáziu. Pochádzajú väčšinou od ľudí, ktorí sú pre deti autoritami a ktorí vedia posúdiť, čo deti robia správne a čo nie. Sú nimi rodičia, učitelia alebo dospelí príbuzní.

Prečítajte si: Humor vo výchove

Rodičia majú vždy pravdu

Tomuto verí prinajmenšom vaše dieťa – minimálne do raného školského veku. Keď potom počuje vety typu „Ty si matematický antitalent!“ alebo „To už nevieš nič poriadne urobiť?“, tak tomu uverí. Mnohé z týchto posolstiev sa vryjú do podvedomia a tam pôsobia ako „inhibítor úspechu“. Aj v dospelosti. Darmo potom hovoríte človeku, že je v niečom dobrý, alebo niečo dokáže – neuverí vám.

Sila slovíčka "vždy"

Určite poznáte vety ako „Vždy máš rozhádzané hračky!“ alebo „Na teba sa nedá nikdy spoľahnúť!“ Sú nespravodlivé a – povedzme si úprimne – úplne prehnané, lebo človek nerobí niečo „vždy“ alebo „nikdy“.

Okrem toho pôsobia takéto výroky skľučujúco. Ak človek vždy všetko robí len zle, potom sa už nemusí snažiť, však? Takto vlastne stráca dôveru vo svoje vlastné schopnosti. Dieťa bude pri chybách a neúspechoch hľadať vinu u seba, hoci veľakrát za ne ani nemôže a na svedomí ich majú iné okolnosti.

Ako sa negatívne výroky u detí zakoreňujú

Ak dieťa počuje výčitky a napomenutia stále znova a znova, podkopávajú jeho sebavedomie. Stráca odvahu a cíti sa ako „skrachovanec“. V ničom si neverí a vyhýba sa novým výzvam zo strachu, aby opäť neskrachovalo.

Tak sa dostáva do bludného kruhu: neverí si a nič nové pre istotu neskúša. Tak nemôže nadobudnúť nové vedomosti, zručnosti, návyky a zbierať životné skúsenosti. Kvôli tomu sa mu často veľa vecí nedarí. Niekedy klesne jeho sebavedomie tak hlboko, že je zúfalý aj pri jednoduchých úlohách. Psychológovia pre tento jav používajú výraz „naučená bezmocnosť“.

Deti si neustále sa opakujúce hodnotenia zoberú za svoje

Keď sa výroky typu „Mne sa nikdy nič nepodarí!“ už raz usadia v hlave, vedie to k tomu, že sa dieťa – alebo dospelý – nevedomky zodpovedajúc tomu aj správa. Človek je neistý, hľadá u iných vždy znaky kritiky alebo nesúhlasu („Učiteľ už zase pochybovačne pozerá!“), spomína neustále na svoje neúspechy, zatiaľ čo úspechy mu ani na um neprídu.

Kto by sa čudoval, keby sa skôr či neskôr takémuto človeku ozaj nedarilo. Proroctvo sa teda naplní a tým aj nanovo zároveň potvrdí.

Zraňujúce výroky ako sebaochrana a výhovorka

Spomínané výroky môžu byť niekedy aj príjemné, hoc aj ochromujú potenciál dieťaťa alebo dospelého. Presvedčujúce „Ja to tak či tak nezvládnem“ chráni pred neúspechmi, pretože kto sa o nič nepokúša, nič neskazí.

Výrok „Ja som matematický antitalent“ je dobrá výhovorka na nevydarenú písomku z matematiky. Človek sa teda vôbec nemusí namáhať a „bifliť“ sa matiku, keď výsledok je dopredu jasný. Tak dieťa už dopredu stráca motiváciu.

Neverbálne poníženia detí nemajú vo výchove miesto

Rodičia sú tiež len ľudia, a tak vzniká veľa situácií, v ktorých im v hneve alebo zlosti vyletí z úst niečo, čo potom ľutujú. Žiaden strach, nemusíte sa obávať! Kým ide len o ojedinelé výroky tohto typu, dokážu psychicky stabilné deti, ktoré sú presvedčené o láske svojich rodičov, tieto „údery pod pás“ stráviť bez ujmy.

Niekedy je rozumné staršiemu dieťaťu vysvetliť, prečo sme v danej situácií reagovali tak podráždene. Aj ospravedlnenie môže veľa odčiniť – ak je myslené vážne a nie je používané príliš často. Inak by sa opotrebovalo a neplnilo funkciu, ktorú ospravedlnenie má plniť.

Prečítajte si: Aby sa pochvala neminula účinku

Tri kroky, ktoré pomôžu vyhnať verbálne poníženia z výchovy

  • Uvedomte si, ako sa zhovárate so svojím dieťaťom. Vyskytujú sa v rozhovoroch otvorené alebo skryté zraňujúce výroky? Mávate niekedy komentáre typu „Typická Lena! Nevie vypiť mlieko bez toho, aby pritom nevyliala!“ alebo porovnania typu  „Pozri sa na svojho brata. On vie sedieť za stolom a v tichosti jesť!“ Môžete si zhotoviť zoznam týchto výrokov.
  • Premýšľajte, prečo používate takéto výroky. Čo vás k tomu vedie, aby ste reagovali v určitej situácií takto podráždene? Boli ste sklamaní z dieťaťa? Prečo? Nepripomenula vám určitá situácia vaše vlastné detstvo? Nie ste príliš sklamaný, lebo ste si priali dieťa, ktoré sa nebude báť nadväzovať kontakty s ľuďmi a to vaše je hanblivé a mlčanlivé?
Tip MAMA a ja
Každý človek si v sebe nosí balíček nepríjemných výrokov, zlých skúseností a nenaplnených snov. Popremýšľajte, čo všetko váš balíček obsahuje. Keď si to uvedomíte, ľahšie vám padne neprenášať tieto negatívne pocity na vaše dieťa.
Vyskúšajte, ako vo vašej rodine funguje komunikácia. Ako sa rozprávate so svojím dieťaťom? Zhovárali by ste sa takto aj s vašimi známymi a priateľmi? Niekedy pomôže cielene zvolený zdvorilostný tón hlasu a vy dosiahnete u dieťaťa oveľa viac, ako by ste si mysleli. A bez stresu.

Slová, ktoré by ste deťom nemali nikdy hovoriť

Vyvarujte sa nasledujúcich viet, ktoré pôsobia ako „verbálne facky“, zneisťujú  a zastrašujú dieťa:

„Nechcem ťa viac vidieť!“ alebo „Už ťa nemám rád/rada!“ Bez vašej lásky je dieťa bezradné, z tohto dôvodu sú takéto vety ohrozujúce. Ak chcete dať dieťaťu trest vo forme odlúčenia od vás, urobte to potom neutrálne zvolenými slovami: „Pôjdeš teraz do svojej izby, kým sa neupokojíš!“

„Ty si na vine!“ Slovo „vina“ je veľmi tvrdý pojem. Deti samy osebe sú naklonené k tomu, že sa cítia zodpovedné za všetko možné, napríklad dokonca aj za rozvod svojich rodičov. Nemali by ste teda túto tendenciu posilňovať takýmito výrokmi. Napokon - ak sa už niečo stane, komu to pomôže, ak sa na koniec zistí, kto bol na vine?
„Ty si ako tvoj otec/tvoja mama!“ Väčšinou sa tým poukazuje na negatívne vlastnosti partnera. Vo väčšine prípadov deti vety takéhoto typu nechápu a zanechá v nich len nepríjemný pocit.

Zato však môžete vaše deti utešiť takýmito výrokmi, keď sa im niečo nedarí alebo majú s niečím ťažkosti: „S týmto som tiež v minulosti mal/-a problémy!“ alebo „Tvoj otec tiež nie je bohvieaký futbalista, zato vie ale opraviť doma všetko, čo je nutné!“

„Veď som ti hovoril/-a, že to nevieš!“ alebo „Na to si príliš malý/nešikovný/roztržitý!“ Tak takéto vety sa zakorenia v hlave rýchlejšie, ako by nám bolo milé. Formulujte vety radšej pozitívne: „Pokús sa o to. Keď sa to nepodarí, nič sa nedeje.“ Alebo: „Ak ma potrebuješ, rád/rada ti pomôžem.“
„Teraz nemám čas!“, „Mám dôležitejšiu prácu!“, „To ma nezaujíma!“ alebo „Daj mi pokoj s tvojimi záležitosťami!“ Tieto vety signalizujú dieťaťu, že pre vás nie je dôležité, prípadne, že iné veci sú dôležitejšie ako ono samo. Ak tieto vety počúva dieťa často, podkopáva sa tým jeho detské sebavedomie. Vyjadrujte sa radšej pozitívne: „Teraz musím niečo telefonicky vybaviť. Ale potom si spolu sadneme na gauč a ty mi všetko pekne dopodrobna vyrozprávaš.“
„Nechápem ťa!“ alebo „Ako môžeš byť taký/-á, to nikdy nepochopím!“ Porozmýšľajte, ako by ste sa vy cítili, keby niekto vaše spôsoby a činnosti nielenže dôrazne neschvaľoval, ale by ich ešte aj nechápal.
„Z teba nič nebude!“, „Hlupákom si sa narodil, hlupákom zostaneš!“ Tieto vety môžu demotivovať deti do tej miery, že sa čoskoro prestanú vôbec o niečo pokúšať. Takéto negatívne výroky by teda mali zostať úplne tabu.

Prečíajte si: 8 vecí, ktoré by ste svojim deťom nemali hovoriť

Komentáre