vyvin reci 1 az 2 rok

Vývin reči medzi 1. a 2. rokom alebo Hurá, moje dieťa hovorí!

1.2.2011 v kategórii Batoľa, autor Mgr. Svetlana Kapalková, Phd.

Jedným z najtúžobnejšie očakávaných medzníkov vo vývine dieťatka je vyslovenie prvého slova. Ako sa vyvíja reč dieťaťa?

Jedným z najtúžobnejšie očakávaných medzníkov vo vývine dieťatka je vyslovenie prvého slova. Prvými slovami sa deti snažia vyjadriť svoje priania, pocity, nesúhlas, takže za jedným vysloveným slovom akoby sa ukrývali celé dlhé vety.

Prvé slovo

Slovo „mama“ raz znamená otázku – „Kde si, mama?“, inokedy prosbu „Mama, chcem otvoriť dvere a ísť von“, alebo „Mama, nechcem ísť spať s tatom ale s tebou.“ a pod. Rodičia a blízki tieto slová prekladajú, dešifrujú a tak sa snažia pochopiť, čo konkrétne má dieťa na mysli. Ak sa rodičom nedarí objasniť význam povedaného slova, dieťa môže byť nespokojné, zúfalé, čo sa môže prejaviť krikom, plačom, zlosťou.

Veľmi často preto deťom najlepšie rozumejú len tí, ktorí s nimi trávia veľa času a vedia, aké emócie a zážitky práve deti prežívajú. Čo chcú asi povedať. Čo všetko nám práve oznamujú.

Okolo 12. mesiaca slovnú zásobu detí tvorí väčšinou jedno až šestnásť prvých slov.

Úplne prvé slová sa však zvukovo nepodobajú na slová, aké používame my dospelí. Rodičia sa musia pripraviť na :

rôzne novotvary, ako „apa“, „nami“ a pod.,
skratky ozajstných slov, ako „ba“ (balón), „dú“ (džús), „da“ (daj),
imitácie najrôznejších zvukov prostredia, napr. „brm“ (auto, vysávač), „lala“ (klavír, rádio,...),
imitácie zvierat, ako „hav“ (pes) „mia“ (mačka).

Aby sme to ako rodičia mali ešte o trošičku ťažšie, prvými slovami deti pomenúvajú viac rôznych vecí. Najčastejšie jedným slovom označujú veci, udalosti, osoby, ktoré majú podobnú funkciu alebo majú spoločnú vlastnosť. Napr. „tata“ môže byť všetko, čo sa hýbe, teda kočík, auto, autobus.

Podobne „bábo“ môže označovať čokoľvek súvisiace s dieťatkom, teda knihu o dieťati, vaničku na kúpanie, bábiku na hranie, ale aj fľašu s čajom. „Bobo“ môže byť všetko guľaté ako lopta, akýkoľvek cukrík, okrúhla lampa... Veľmi často v repertoári prvých slov detí znejú slová, ako „toto“, „tam“, „to“, „tu“, „daj“. Týmito slovami deti dokážu pomenovať akýkoľvek predmet, osobu, vyjadriť miesto, kde predmet stojí, alebo kam ho máme dať.

Celá slovná zásoba sa pomaly rozrastá. Okolo 17. mesiaca je to 50 – 70 slov a v 20. mesiaci ju už tvorí okolo 150 slov. Prvé slová sú sprevádzané rôznymi gestami.

Často sa stáva, že deti si vytvárajú široký repertoár gest, ktorým rozumejú len rodičia, alebo iné osoby, ktoré sa o deti starajú. Napr. dieťa krúti dlaňami a mama vie, že chce pustiť hudbu; alebo dieťa spojí dlane a roztvára ich, mama vie, že chce otvoriť fľašu alebo škatuľu, alebo dvere. Dieťa oveľa viac rozumie, ako hovorí, to znamená, že pozná význam viacerých slov, ako v skutočnosti používa. To, čo dieťa v reči vyjadruje, veľmi úzko súvisí s jeho dennými činnosťami a tým, ako sa hrá. Každé dieťa v tomto období rozpráva len o prítomných činnostiach, udalostiach, ktoré ho práve obklopujú, práve sa dejú. Kým dieťa do 12. mesiaca všetky predmety strká do pusy, búcha nimi, prevaľuje ich v ručičkách, v tomto období dieťa chápe funkciu jednotlivých predmetov.

To, na čo nám slúžia a skúša ich aj ono takýmto spôsobom použiť. Napr. hrebeňom sa češe, z hrnčeka pije, bábiku dáva spať, autíčko tlačí. Do konca 2. roka dokáže takéto činnosti rozvíjať a spájať. Napr. ak autíčko tlačí, potom ho zaparkuje. V hrnčeku mieša vodu lyžicou a potom z neho pije. Bábiku nakŕmi a potom ju dá spať. Myslenie, reč i hra sú veľmi úzko prepojené. Podobne ako dieťa v hre začína spájať dve činnosti, v reči začína spájať slová. Objavujú sa prvé dvojslovné kombinácie, dvojslovné vety. Spočiatku ich deti len spolu vyslovujú – bez akéhokoľvek ohýbania: „haji ne“, „baba papá“, „to je“, „tam haji“, „auto preč“.

Do konca 2. roku však dieťa začína ohýbať slová, čím lepšie dokáže vyjadriť svoju prosbu, svoje pocity, ale aj odmietnutie nechcenej činnosti alebo ponúkaného jedla, či hračky.

Napr. „to bolí“, „auto ide“, „daj mi“. Zároveň sa dieťa začína stále častejšie pýtať otázkami „Kde je?“ a neskôr „Čo to je?“. Dvadsaťkrát za sebou vyslovená otázka „Čo to je?“ nebýva žiadnou výnimkou. Po slovensky hovoriace deti väčšinou v 24. mesiaci začínajú používať trojslovné vety. Dokážu použiť množné číslo „balóny“, „kľúčiky“, „deti“, a hlavne začínajú rozprávať i o udalostiach a zážitkoch, ktoré sa stali. Nehovoria teda len tu a teraz, ale začínajú používať minulý čas. Často si ešte mýlia osoby, a tak vznikajú milé detské výpovede, ako „mama dal cukík“ (mama mi dala cukrík), „ujo papala to“ (ujo to papal).

Rodičia často veľmi radi opakujú tieto detské výpovede alebo nútia deti zopakovať vetu správne (a povedz...!). Najvhodnejšie a najprospešnejšie pre dieťa je, ak po ňom zopakujeme vetu správne, aby počulo dobrý vzor. Niektorým deťom stačí počuť nové slovo alebo tvar vety 10-krát a hneď ho opakujú. Iné deti potrebujú počuť dané slovo, vetu aj 2000 -rát, aby ju začali používať.

Na konci druhého roku má dieťa v slovnej zásobe okolo 300 slov, individuálne rozdiely však môžu byť veľké. A počet slov môže dosiahnuť aj číslo 500. Na strane druhej, ak dvojročné dieťa:

• nemá potrebu vyjadriť svoje pocity, nekomentuje a nerozpráva, čo vidí, nežiada mamu o opakovanie činností a nežiada ju ani o predmet alebo hračku;
• používa menej ako 10 zrozumiteľných slov;
• žiadne dvojslovné kombinácie;
• celkovo je reč pre blízkych, rodičov horšie zrozumiteľná; rodičia by sa mali poradiť s logopédom.

Logopéd môže navrhnúť, akým spôsobom sa dá reč dieťaťa rozvíjať, primerane stimulovať, ak je to potrebné, vypracuje individuálny program pre konkrétne dieťa.

Každé dieťa je individuálne a každé napreduje vo vývine svojou „vlastnou rýchlosťou“. Všeobecne existujú určité „priemerné tabuľkové“ mesiace. Tie sa vzťahujú asi len na 50 % detí. Každé druhé dieťa teda začína tvoriť prvé slová alebo dvojslovné vety o trochu skôr, alebo neskôr – čo sa týka väčšinou chlapcov. Vyššie vymenované kritériá sú v podstate prvým signálom a varovaním pre rodičov.

V takomto prípade by rodičia mali pozornejšie sledovať dieťa v nasledujúcich troch–štyroch týždňoch. Ak sa predsa len neobjavujú náznaky nových slov, nové gestá vo vývine, nie je potrebné ďalej čakať. Rodičia by mali kontaktovať logopéda.

Môže vás zaujímať:

Vývin reči medzi 2. a 3. rokom alebo „MAMI JA SA-SA-SÁM“
Vývin reči medzi 3. a 4. rokom alebo „Porozprávať, čo sa stalo Aďke?“
Vývin reči do 1.roka alebo prečo musia babky rozprávať o dve oktávy vyšším hlasom ...

Komentáre