„Špinavé“ slová

26.12.2010 v kategórii Batoľa, autor Martina Schmidová

Nadávky a šťavnaté výrazy deti fascinujú, a aj keď nepoznajú ich význam a počujú ich čo i len jedenkrát v živote (a aj to v neúplnom kontexte), vedia ich náležito použiť, ako keby sme ich to učili každý deň.

Nadávky a šťavnaté výrazy deti fascinujú, a aj keď nepoznajú ich význam a počujú ich čo i len jedenkrát v živote (a aj to v neúplnom kontexte), vedia ich náležito použiť, ako keby sme ich to učili každý deň. 

Sem-tam nám niečo ukĺzne
Jednoducho slová, ktoré robia „zázraky“, si k deťom skôr či neskôr nájdu cestu. Pokiaľ majú naše deti „funkčné uši“, nijako nezabránime tomu, aby nám raz takýto výraz nahlas povedali, alebo skôr predniesli. Vulgarizmy, nadávky a nevhodné slová nás obklopujú, a priznajme si, sem-tam sa stane, že vyletia aj nám. Nezáleží na tom v akej podobe, deti veľmi rýchlo pochopia, na čo takéto pomenovania slúžia.

Niektorí rodičia si naivne myslia, že zakazovaním alebo trestaním „odnaučia“ deti používať tieto slová. Alebo ich deťom zakazujú, no pritom ich sami používajú presne v duchu príslovia Vodu káže – víno pije. Moja rada teda znie: Naučme deti nadávať!

Aj nám prospeje, keď namiesto vulgarizmu použijeme na verejnosti vtipné alebo hocaké bežné slovo – ovplyvníme tým aj iných dospelákov, ktorí časom prídu na to, že je pre nich i pre ich rodinu oveľa prínosnejšie využívať takúto formu „uľavovania si“. Nadávanie samo osebe nikomu neškodí, práve naopak, ide o istý druh uvoľňovania psychického napätia, ktoré človek potrebuje, ale nie je nevyhnutné používať slovník ako kočiš, však?

Alternatívy vulgarizmov?

  • skúste s deťmi vymyslieť pomotané písmená nadávok (do terča/do čerta...),
  • alebo ich premeňte na úplne bežné, obyčajné veci (napr. do ryže alebo už zľudovelá nádavka do kelu...),
  • pomôžu aj nezmyselné slovíčka (hakaturama, hakunamatata...),
  • dlhšia, najlepšie nezmyselná veta, pri ktorej vás doslova prejde hnev, kým je celú vyslovíte (napr. ja sa na to vykotrmelcujem a nalejem vodu z akvária za ucho slobodného fujaristu...),
  • pomocou jednoduchej melódie si vyspievajte začiatočnú slabiku, ktorá vám už vyletela z úst (do-do-do-do-do...).

Ak sa však vám alebo niekomu vo vašom okolí už zadarí nadávku vypustiť do éteru, treba len adekvátne zareagovať, pokiaľ sa váš malý radar nachádzal v takej vzdialenosti, že si nadávku ihneď „zapísal na disk do pamäte“.

Ako však správne zareagovať?
Ak sa to stane dospelým, alebo sa týmto spôsobom „predvedie“ vaša ratolesť (aj keď sa u vás samozrejme nenadáva), pri veľmi malých deťoch je najlepšie vôbec nezareagovať, lebo des na tvári rodičov, ticho v miestnosti alebo prílišný záujem, ktorú nadávkou vyvolali, ich bude tak fascinovať, že niečo „také veľké“ dokázali len jedným slovom, a bude ich to motivovať skúšať aj naďalej reakcie dospelých (aj v širšom okolí a v akejkoľvek situácii).

Staršiemu dieťaťu je potrebné ozrejmiť, čo nadávka znamená (a to nemyslím tie nevkusné vulgarizmy), vysvetliť mu, prečo bola použitá a že je dosť nevhodné používať ju, lebo znamená to, čo znamená a ani jemu by sa iste nepáčilo, keby mu tak niekto povedal.

Ani naši pra-pra-pra-prapredkovia nedokázali zakázať alebo zrušiť nadávky a vulgarizmy, tak si nemyslime, že sa nám to príkazom, zákazom, nebodaj bitkou u našich detí podarí. Treba im len ísť dobrým príkladom a snažiť sa nájsť ventilovanie v inom ako v neustálom „žundraní na svet“. Uvedomujme si, že použitím nadávky nič nezlepšíme, len zhoršíme, lebo po použití škaredého slova sa do nášho podvedomia dostáva negatívna informácia, telo bude podráždenejšie a nervóznejšie, čo ovplyvní naše správanie a v konečnom dôsledku aj náš zdravotný stav. Takže... do-do-do-do zvládnutia! 

Komentáre