Škaredé slová z úst našich detí

Škaredé slová z úst našich detí

23.1.2014 v kategórii Batoľa, autor Mgr. Marika Koscelníková

Deti sú ako špongie. Nasávajú z okolia všetko, čo vidia, cítia, počujú. Učia sa reagovať v určitých situáciách nielen svojim správaním, ale aj slovami. Ich uši počujú aj vtedy, keď sa rodičia rozprávajú medzi sebou, počujú ako sa medzi sebou bavia deti v škôlke, na ihrisku a aj z televíznej obrazovky sa k nim dostanú nevhodné výrazy. Všetko nové, čo doteraz nepoznali, si zapamätajú a zaradia so svojej slovnej zásoby.

Deti sú ako špongie. Nasávajú z okolia všetko, čo vidia, cítia, počujú. Učia sa reagovať v určitých situáciách nielen svojim správaním, ale aj slovami. Ich uši počujú aj vtedy, keď sa rodičia rozprávajú medzi sebou, počujú ako sa medzi sebou bavia deti v škôlke, na ihrisku a aj z televíznej obrazovky sa k nim dostanú nevhodné výrazy. Všetko nové, čo doteraz nepoznali, si zapamätajú a zaradia so svojej slovnej zásoby.

Zo života

Dvojročnému dievčatku v pieskovisku vypadla z ruky lopatka. „Do jiti...“- rodičia na seba pokukovali a čakali na reakciu mamy dievčatka -  „Ukáž? Akú máš škaredú pusu, zašpinila si si ju tým špinavým slovíčkom. Poď, utrieme pusu nech bude čistučká...“ Dievčatko si nechalo utrieť pusu a hralo sa ďalej. Po chvíli sa päťročný chlapec spúšťal na šmýkačke a dopadol na zadok. Okomentoval to štipľavejšie. Mamka mu  zahanbená dala malú prednášku o tom, že také slová sa nepoužívajú. Chlapec argumentoval: „Veď aj tato tak hovorí, on môže...?“ Rodičia v snahe zmierniť celú situáciu sa začali medzi sebou rozprávať o tom, aké slová kedy použili ich deti. Zhodli sa, že ich to prejde. Jedna mamička rozprávala o tom, ako sa jej dieťa v škôlke naučilo škaredé slovo a používalo ho na nie práve najvhodnejších miestach. Nevedeli ako ju odnaučiť škaredo rozprávať. V škôlke ju za to pani učiteľka vždy poslala z triedy von, doma to skúšali hrozbami aj prosbami, ale čím viac sa dospeláci snažili, tým menší účinok ich slová mali. Tak to vzdali a prestali si to všímať. Dievčatko to v tej chvíli prestalo baviť a slovíčko zo dňa na deň zmizlo z jej slovníka. 

Kde na to tie deti chodia?

Byť príkladným rodičom je snahou všetkých mám a otcov. Môže sa však stať, že určité situácie vyvolajú  neprimeranú reakciu obohatenú o nevhodný výraz. Ak sa tak stane a svedkom sú aj uši dieťaťa, ospravedlňte sa. Deti počujú nielen vtedy, keď sa rozprávate s nimi, ale načúvajú aj keď šoférujete, telefonujete, vymieňate si názory medzi sebou. Najmä staršie deti, ktoré už chápu význam daného výrazu, ho môžu používať vtedy, keď chcú zafrajerovať pred kamarátmi. Rozprávať „dospeláckou rečou“ deti považujú za odvážne. Často medzi sebou súťažia, kto povie sprostejšie slovo. Keď sa také dospelácke slovíčko dostane do detského kolektívu, skôr či neskôr si ho domov prinesú všetky deti. Pošuškávajú si ho a chichocú sa na ňom. Doma potom skúšajú, čo sa stane, keď ho vyslovia.

Zarazilo vás, keď vaše dieťa použilo slovo, ktoré sa vo všeobecnosti považuje za neslušné? Zachovajte pokoj. Zistite, odkiaľ ho dieťa má. Kde ho začulo, v akej situácii a či vie, čo to slovo znamená. Ak prídete na to, že sprosté slovíčko počulo od svojho kamaráta v škôlke, vyhnite sa posudzovaniu toho malého nešťastníka, na ktorého padla vina. Sústreďte sa skôr na svoje dieťa. Vysvetlite mu, prečo je dané slovíčko či výraz škaredé a prečo by ho nemalo používať. Nekričte, netrestajte, nebite dieťa za to, že použilo neslušné slovo. Svojou prehnanou reakciou docielite to, že dieťa pripíše slovíčku veľký význam, keď zistí, akú reakciu vyvolalo. Začne ho používať, keď vás bude chcieť nahnevať, alebo na seba upútať pozornosť. Vysvetlite mu, že sú slová, ktoré nie sú pekné a nepatria do úst. Môžu niekomu ublížiť a dieťa si nimi pošpiní ústa. Stane sa, že dospelých použitie vulgarizmu malým dieťaťom rozosmeje. Na to radšej zabudnite. Keď dieťa zistí, že je pre vás celá situácia komická a prijatá s pozitívnou reakciou, bude sa ju snažiť vyvolať opäť. Deti neodolajú, keď vedia, ako jednoducho môžu dospelých niečím nahnevať alebo rozosmiať.

Trpezlivosť rodiča je aj v tomto prípade výchovnou pomôckou číslo jeden. Deti rady provokujú a šokujú. Skúšajú svoje aj vaše hranice. Tie musíte presne zadefinovať. Toto sa môže, toto je už neprípustné. Stáva sa, že rodičia mlčky prehliadajú správanie sa detí v domácom prostredí, ale na verejnosti ich za rovnaké správanie napomínajú či dokonca trestajú.

Komentáre