Samostatné zaspávanie - večne diskutovaná téma: aké sú názory mamičiek?

Samostatné zaspávanie - večne diskutovaná téma: aké sú názory mamičiek?

10.1.2017 v kategórii Batoľa, autor redakcia

Čo všetko ste schopné s deťmi podstúpiť, aby ste ich naučili samostatnému zaspávaniu? Prečítajte si reakcie na nedávno publikovaný článok o samostatnom zaspávaní detí...

Téma spánku i zaspávania našich najmenších je stále horúca. Každá z nás má svoje metódy, každá z času na čas skúšame, hľadáme informácie ako uspávanie, prípadne spánok našich detí skvalitniť či upraviť.

Aké sú vaše názory? Je samostatné zaspávanie detí len ambíciou rodičov, alebo i nutnosťou formujúcou režim dieťaťa? Prečítajte si...

Prečítajte si tiež: 10 tipov spánkovej odborníčky Jo Tantum pre lepší spánok bábätiek

Samostatné zaspávanie - za akú cenu?

Vyčerpanie, únava aj stres sú často spúšťačmi, pre ktoré sa rodičia rozhodnú: Takto to ďalej nejde, naučíš sa zaspávať sám! Pohnutí únavou sú schopní podstúpiť tortúru, nakúpiť množstvo kníh, študovať na internete, diskutovať vo fórach a zaručene úspešne absolvovať metódy, ktoré by inak, mimo vyčerpania a únavy, možno ani nečítali.

Neprehliadnite: Denník (ne)dokonalej matky: zaspávanie

Malé, bezbranné stvorenie, ktoré doteraz bolo s láskou nosené, čičíkané, objímané a uspávané, sa odrazu ocitne samo v postieľke a nerozumie ničomu. Nevie, že mama a otec sú už takí vyčerpaní, že potrebujú time out. Nevie, že svojimi potrebami obťažuje mamu, ktorá ho stále rovnako miluje, len už nevládze. A tak plače, plače až do vyčerpania a potom od únavy zaspí. Rodičov to presvedčí: Fakt to funguje! - Naozaj? Takéto reakcie nám od vás prišli:

"Nedávno som sa v jednej diskusii dočítala radu mamičky, pri čítaní ktorej som doslova onemela od úžasu. Mamička učila 9-mesačného, dojčeného chlapčeka zaspávať bez prsníka nasledovne: Keď ležal na brušku, čo bola jeho obľúbená poloha v spánku, držala mu paplón pritisnutý na tele tak, aby nemohol zdvihnúť zadoček a hneď na to sa v postieľke postaviť. Dieťa vytrvalo plakalo od zlosti až sa spotilo, ale nakoniec od únavy a plaču zaspalo. Zdá sa to drastické? Ale údajne nebolo. No neviem..."

"Čo je únavné na ležaní s dieťaťom v postieľke? Vedomie, že v kuchyni trčí neumytý riad, alebo že v televízii ide program, ktorý sme chceli vidieť? Pamätajte si: Nikto nechce byť sám, hlavne bábätko. Nechajte riad riadom, televízor televízorom a pustite sa do objavovania svojho dieťaťa. Načúvajte mu a vedzte, všetka energia, ktorú doňho vložíte, sa vám stonásobne vráti. Namiesto článkov o "zaručene overených a úspešných metódach" čítajte články o náročných deťoch, o tom, ako im porozumieť. "

Pobavte sa: Riadky zúfalej matky: Moje dieťa sa naučí zaspávať v postieľke...

"Mamičky neustále riešia, ako by mali ich bábätká a väčšie deti spať. Či je normálne, že sa budia raz, či šesťkrát za noc. Keď usúdia, že trikrát za noc vstávať k niekoľkomesačnému dieťaťu je veľa, hľadajú rady, ako dieťa naučiť spať. Často si všímam, že mamičky majú v sebe zabudovaný akýsi falošný pocit, že ich bábätko alebo dieťa by malo byť ako naprogramovaný stroj a spať hádam od narodenia celú noc. Ale veď tu sa nebavíme o strojoch, reč je o našich deťoch. A každé jedno je individuálne, má iné potreby, inak prežíva rôzne situácie. Tu sa nedá zovšeobecňovať a povedať si, že ak sa naše bábätko budí sedemkrát za noc, je to zlé a treba to zmeniť. Za každú cenu. "

"Učíme deti odmalička samostatnosti, necitlivosti. Plakať nie je dovolené, cení sa tvrdosť a bezcitnosť. Jedna mamička napísala do diskusie krásnu vec: Priskoro deti odstavujeme od prsníka a od matky. Chceme, aby deti spali samé a aby nám dali pokoj. Neskôr sa sťažujeme, že deti priskoro začínajú so sexom, skúšajú drogy a ignorujú nás. A to všetko preto, lebo si chceme večer pozrieť telku, alebo upratať byt. Smutné."

"Mamičky, nebláznite a nestresujte sa, keď to nejde. Detičky vám vyrastú ani nebudete vedieť ako a vy budete túžiť po tom, aby sa k vám váš „drobček“ privinul, ale dočkáte sa len toho, že namiesto bozku váš 12-ročný puberťák prevráti oči so slovami „mama si trápna“. A preto kašlite na príbuzných, na dobre mienené rady, kašlite na to, čo je „správne“ a „in“, riaďte sa pradávnymi inšinktami matky lovca z jaskyne, spite so svojimi deťmi, dojčite dlho a užívajte si spoločnú blízkosť. Všetko raz pominie. "

"Ja som túto metódu chcela skúsiť raz pri synovi – vtedy som si v „múdrej knižke“ prečítala, že v jeho veku by už mal prespať celú noc a tiež by mal vedieť zaspávať sám (kto to vlastne určuje, že od istého veku musia všetky deti spať celú noc a samy zaspávať??? Keby sme sa bavili o strojoch, chápem, ale tu ide o individuálne ľudské bytosti...). Vtedy som ako neskúsená mamička prvého dieťaťa zaváhala a lákala ma predstava voľných večerov – uspávaním syna som každý večer trávila nejaký čas. Potreboval ma jednoducho cítiť vedľa seba. Ale podľa tej knižky som tým svojmu dieťaťu vlastne škodila (ako môže matka svojou blízkosťou škodiť svojmu dieťaťu???) a učila ho zlým návykom. Nuž som vyskúšala onú „skvelú“ metódu, ako zo svojho „nesprávneho“ dieťaťa urobiť dieťa „správne“. Vydržala som pár minút. Moje „nesprávne“ dieťa v postieľke opustené plakalo a volalo ma. Nepomáhalo ani zapchať si uši, ani pustiť televízor hlasnejšie. MUSELA som za ním ísť. A keby som to neurobila ja, poslal by ma tam sám môj manžel. Celú metódu sme hodili za hlavu a ja svoje deti uspávam dodnes – syn má 4,5 roka, dcérka 2,5 roka. A viete čo? Ja si to uspávanie mojich dvoch „nesprávnych“ detí užívam."

A tak milé mamičky... skúsme zmeniť uhol pohľadu a uspávanie detí si užívať!

Komentáre