Pozor na ceste!

12.4.2008 v kategórii Batoľa, autor Monika Cibuľová

Dieťa vychystáte do školy, zabalíte mu desiatu a ono potom vykročí do novodobej džungle, kde na neho z každej strany číha nebezpečenstvo. Náhliace sa autá spôsobujú každý deň na cestách nehody, ktorým často podľahnú aj deti.

Dieťa vychystáte do školy, zabalíte mu desiatu a ono potom vykročí do novodobej džungle, kde na neho z každej strany číha nebezpečenstvo. Náhliace sa autá spôsobujú každý deň na cestách nehody, ktorým často podľahnú aj deti. Stačí okamih nepozornosti.
     
Neohľaduplní šoféri nesú po celý svoj život zodpovednosť za stovky mladých životov. Nie je to však všetko také jednoznačné. Mnohokrát je aj chodec či cyklista vinný. Ak si to porovnáme s rozložením síl, chodec je na tom oveľa horšie.
Na ceste je najdôležitejšie byť dobre viditeľný. Ak tomu tak nie je, zvyšuje sa riziko ohrozenia zdravia, ale najmä života. Nevyspytateľné zamračené počasie môže prispieť k tomu, že je cyklista či chodec takmer prehliadnuteľný. Nemôžeme sa však neustále vyhovárať na počasie. V súčasnej dobe je už takmer na každom kroku dostupné detské oblečenie vybavené reflexnými nášivkami rôznych farieb. Pri výbere školskej tašky by sme sa tiež mali zamerať na tie, ktorých súčasťou sú reflexné pásiky. K ohrozenej skupine totiž jednoznačne patria práve deti školského veku. Stávajú sa nevinnými obeťami cestnej premávky. Cestou do školy, ale aj zo školy, sú v neustálom kontakte s dopravou. Preto je nevyhnutné, aby sa naučili riešiť dopravné situácie a bezpečne sa orientovať na ceste. 

Pred nástupom do školy sa deti nepohnú od dospelého ani na krok, no po tomto bezpečnom období prichádza čas, keď sa pustia rodičovskej ruky. Do šiestich rokov sa deti len zriedka stávajú obeťami dopravných nehôd, lebo ich ešte stále chráni dospelý či starší súrodenec. Zásadná zmena teda prichádza s nástupom do prvého ročníka základnej školy. Dieťa sa už musí samostatne bez pomoci rodiča pohybovať po ceste. Nesprávnym a nerozvážnym konaním sa takto nehodovosť stále viac zvyšuje. Rodič by mal preto venovať dôležitú pozornosť práve dopravnej výchove, a to už od najútlejšieho veku. Môžete sa s ním zahrať na dopravného policajta alebo si doma vyrobiť schému križovatky. So svojou ratolesťou tak môžete riešiť najrôznejšie situácie, ktoré sa môžu na ceste prihodiť. Semafor a dodržiavanie jeho pokynov by mala byť jedna z prvých vecí, ktoré musíte vysvetliť malému školákovi. V dnešnej dobe je len málo ľudí takých trpezlivých, že vyčkajú tie minúty, aj keď sa neblíži žiadne auto. Stane sa to ich zvykom a nehody sú na svete. Mladší žiaci to odkukajú od tých starších, a práve tomu treba predísť. Doma si môžete vyrobiť aj dopravné značky, aby im dieťa porozumelo a vedelo sa nimi riadiť už  pred nástupom do školy. Modelové situácie, ktoré pre nich pripravíte, sa dieťa naučí rýchlo a navyše to bude hravou formou. Pri nácviku samostatného pohybu na ceste je dobré vedieť, že psychika detí je primeraná ich veku. Dieťa je často nepozorné, nevie predvídať a stáva sa, že koná impulzívne. Nevie odhadnúť, z ktorej strany môže prísť nebezpečenstvo. Za veľkú nevýhodu môžeme považovať aj jeho malý vzrast, ktorý mu bráni vo výhľade na vozovku. Rodič vie sám najlepšie posúdiť, kedy je jeho dieťa pripravené samé prejsť určitú trasu. Kým sa nepresvedčí, že jeho dieťa túto úlohu zvládne, dovtedy by ho nemal púšťať na túto strastiplnú cestu samé. Za osvedčenú formu sa považuje to, že dieťa budeme z diaľky pozorovať, ako si samé poradí, ale zároveň mu budeme neustále v pätách, aby sme ho nestratili z dohľadu. Dieťa by nás pri tejto skúške nemalo vidieť, aby cítilo zodpovednosť za svoje kroky a nadobudlo sebavedomie, že túto úlohu predsa zvládne. Táto trasa by mala byť však z dopravného hľadiska bezpečná, aby sme sa vyhli nešťastiu. Aj vtedy, ak ide o dlhšiu trasu, dieťa by malo čo najmenej prechádzať cez vozovku. Ak toto cvičenie zopakujete niekoľkokrát, dieťa si rýchlo zvykne a naučí sa bezpečne orientovať v známom prostredí. Ak získate istotu, že si vaše dieťa poradí aj s nepredvídateľnými situáciami, môžete ho s pokojným svedomím vyprevadiť na cestu.
         
Dieťa pred nástupom do školy musí vedieť, že:
1. môže na cestu vstúpiť až potom ako si overí, že zľava a sprava sa neblíži k nemu žiaden automobil
2. nemá vstupovať na cestu spomedzi zaparkovaných áut, ktoré mu zabraňujú vo výhľade
3. má prechádzať cez cestu tým najkratším smerom - kolmo
4. ak na semafore svieti červená farba, nesmie v žiadnom prípade vstúpiť na cestu
5. cez cestu, vyznačenú pre chodcov, môže prejsť len vtedy, ak svieti na semafore zelená farba a prechádzanie dokončiť aj vtedy, ak na semafore medzitým naskočila červená farba
6. má zásadne prechádzať po vyznačených priechodoch pre chodcov

Príčiny nehôd môžu spôsobiť rôzne udalosti. Niekedy postačí vstup dieťaťa na cestu pred idúce auto, ktoré jednoducho nedokáže ubrzdiť. Vodič v tomto prípade nemá šancu, lebo tento krok nečakal. Mnohé deti sa rozbehnú spoza stojaceho autobusu na druhú stranu cesty, čo vodič ani netuší, takže mu vbehnú rovno pod kolesá. Najväčšie nebezpečenstvo však hrozí deťom, ktoré sa hrajú blízko vozovky. Neposlušná lopta sa im odkotúľa medzi idúce autá a dieťa si to v snahe zachrániť loptu ani neuvedomí. Ak sa deti naučia, čo sa smie a nesmie na cestnej komunikácií, zabráni sa tak mnohým nehodám a tragédiám, ktoré nás potom trápia po celý život. Súčasťou  rodičovskej výchovy by preto mala byť aj dopravná výchova. Dieťa by sa v tomto prípade nemalo učiť na vlastných chybách.

Komentáre