Poďme si čítať!

PaedDr. Dagmar Baluchová | 2. apríl 2010
čítanie kníh

Čítanie má vplyv nielen na rozvoj slovnej zásoby, myslenia, fantázie, ale predovšetkým buduje osobnosť dieťaťa.

Doprajte deťom „dobrodružstvo“, ktoré dokáže vyčariť iba kniha

Štvorročná Nina prosíka a jej mama vie, že ani tento večer neskončí bez spoločne stráveného času nad knihou. A je tomu rada. Aj v jej detstve zohrávali knihy dôležitú úlohu, a preto chce dopriať i svojej dcérke „dobrodružstvo“, ktoré dokáže vyčariť iba kniha.

V mnohých rodinách knihy ešte stále obstoja v silnej konkurencii elektronických médií  – počítačov, DVD prehrávačov či televízie. Veľa rodičov deťom knihy kupuje alebo aspoň požičiava a čítajú si spolu, aj keď z časového hľadiska sa to pomaly stáva luxusom.

Spoločné čítanie je veľmi hodnotným časom, ktorý môžeme s deťmi stráviť,“ hovorí Petra Mitašíková,  PhD., z Katedry liečebnej pedagogiky PdF UK v Bratislave, riaditeľka občianskeho združenia OpenPlay, podporujúceho výskum, publikačnú činnosť a  terapeutickú prácu s klientmi v oblasti liečebnej pedagogiky.

Prečo deťom čítať?

Nie každé dieťa inklinuje ku knihám. Nezáujem často nepramení z neobľúbenosti čítania, ale z iného jednoduchého dôvodu – dieťa potrebuje, aby ho niekto naučil „čítať“, aby mu pomohol objaviť tajomstvo sveta kníh a privádzal ho k tejto činnosti – pravidelne, s láskou a s pochopením.

Dôvodov, prečo tak robiť, je hneď niekoľko. Čítanie má vplyv nielen na rozvoj slovnej zásoby, myslenia, fantázie, ale predovšetkým buduje osobnosť človeka. A v prípade, keď čítajú rodičia deťom,  napomáha tiež utužovaniu vzájomných vzťahov.

Výskumy mapujúce prejavy novorodencov dokazujú, že deti čítanie „milujú“

Hoci v prvých týždňoch života vôbec netušia, že ich mama alebo otec im práve čítajú... Blízkosť rodiča, jeho hlas, rytmickosť reči a prívetivý tón pôsobia na bábätko upokojujúco. Tento zvyk si deti rady ponechávajú aj naďalej. Zaspávať v postieľke pri myšlienke na svoju obľúbenú rozprávkovú postavičku...

Mnohí to predsa sami máme uložené medzi spomienkami na vlastné detstvo. „Listovanie tvrdými stránkami leporela alebo jemný šuchot obracajúcich sa listov prispieva k sústredeniu pozornosti. Samotná atmosféra čítania prináša intimitu a pohodu. Schovaní v posteli pod perinou, v obľúbenom kútiku na pohovke, na lavičke v parku alebo v záhrade pod stromom – to sú chvíle pohody...“ vyznáva sa Petra Mitašíková.

Ako a kedy deťom čítať?

Tieto a ďalšie otázky sa vynoria mnohým rodičom. Pre čítanie deťom a neskôr s deťmi platí niekoľko zásad. Ich cieľom je viesť deti k tomu, aby raz samy, dobrovoľne a s radosťou siahali nielen po rozprávkových knihách, ale aj po učebniciach, atlasoch, slovníkoch...

Jednoznačne platí, že čítanie v detstve je devízou do budúcnosti dieťaťa.

Petra Mitašíková na základe mnohých skúseností práce s rodičmi a ich malými ratolesťami hovorí: „Čítať dieťaťu, resp. s dieťaťom, treba začať veľmi skoro. Dieťa pozná hlas rodiča veľmi dôverne už z prenatálneho obdobia, a preto ho len ťažko možno niečím nahradiť. Známy hlas mamy alebo otca sú zárukou bezpečia a približujú dieťaťu svet okolo.“

Sú deti, ktorých čítanie „chytí“ až ako ročné, iné však po knihe siahajú oveľa skôr. Psychológovia odporúčajú deťom do 3 rokov ponúkať čítanie vo forme krátkych básničiek, rýmovačiek. Tento vek je vhodný aj na utváranie zvyku večerného čítania v postieľke.

Až okolo 3 rokov je podľa odborníkov vhodné začínať s rozprávkami a dlhšími útvarmi. Dieťa už má bohatšiu slovnú zásobu, je viac nastavené dlhšiemu čítaniu a aj pozornosť udrží dlhšie, domnievajú sa odborníci.

Platí však, že každé dieťa je iné a rodičia by mali vnímať jeho potreby a záujem a ak sa túžba objavovať svet rozprávok, bájí a riekaniek prejaví skôr, nie je potrebné ju tlmiť.

Aká kniha je pre malé dieťa najvhodnejšia?

Odporúča sa zvážiť nielen jeho vek, ale aj záujmy (zvieratká, autíčka...). Radí P. Mitašíková: „Pre celkom malé dieťa je vhodná kniha, majúca na stránke iba jeden obrázok, ktorý je nositeľom jedného pojmu. Obrázok má byť dostatočne zreteľný, veľký a čo možno najreálnejší (napr. fialový slon ťažko identifikovateľného tvaru je pre dieťa mätúca informácia).

Využiť možno kvalitné leporelá – ale aj knihy s mäkkými listami, pretože strany zatiaľ pred dieťaťom obracia rodič. Ukáže obrázok a povie k nemu príslušný pojem. Stránky obracia pomerne rýchlo – zbytočne sa pri jednotlivých obrázkoch nezdržiava, lebo tak sa záujem dieťaťa stratí.“

Je pravdou, že skutočnú hodnotu literárneho dielka si malý drobec ešte nedokáže uvedomiť. Kniha či leporelo je preň často „iba“ ďalšia zaujímavá hračka. Najmä mladším deťom poslúži dobre na hádzanie a búchanie ako ktorákoľvek iná hrkálka či skladačka.

Prístupom rodiča, jeho prihováraním sa a vysvetľovaním však dieťa postupne začína (primerane svojmu veku a schopnostiam) chápať, že kniha sa od iných hračiek predsa len čímsi líši.

V období približne okolo šiestich mesiacov dokáže dieťa spoľahlivo uchopovať a púšťať predmety z rúk. Je to vhodný čas, kedy mu dať do rúk knihu. Spočiatku sú lepšie knihy umelohmotné, ktoré dieťa môže skúmať aj ústami. Neskôr ponúkneme leporelá, s pevnými, vytvrdenými papierovými stranami. Opäť platí zásada – jeden obrázok, teda jeden pojem na strane,“ dodáva P. Mitašíková.

Kniha rozvíja aj motoriku

Okrem rozvoja rozumových, pamäťových, rečových schopností a fantázie má samotné čítanie vplyv aj na rozvoj motoriky. A to nielen tzv. jemnej...

Dieťa knihu v rukách obracia, prekladá z ruky do ruky, otáča, otvára, zatvára, rozkladá. Popri cvičení jemnej motoriky prijíma aj obrázkový obsah, ktorý kniha ponúka. Zaujímavý tvar knihy, farebnosť, veľkosť a samotné obrázky sú atribúty, ktoré pozornosť dieťaťa prilákajú.

Hra s knihou stimuluje dokonca aj hrubú motoriku. Dieťa si s leporelom ľahne, sadne, položí na bok, zdvihne nad hlavu, kľakne si k nemu, odhodí ho, opäť si ho zoberie, celé roztiahne, dvíha ho roztiahnuté nad seba alebo si z neho vytvorí okolo seba ohradu...“ 

Vyskúšať môžte aj tzv. „domáce“ či látkové knihy 

Okrem cenovej výhody poskytujú aj ďalšie benefity. „V ranom období dieťaťa sa dajú veľmi dobre využiť domácky vyrobené obrázky. Fotografie alebo reálne obrázky možno vystrihnúť a nalepiť na tvrdší papier. Obohatíme nimi zbierku kníh, ktorú máme pre dieťa k dispozícii. Takéto obrázky je vhodné ukladať do sérií – napr. zvieratá, kvety, hračky, dopravné prostriedky, a pomerne rýchlo série po jednotlivých obrázkoch dieťaťu ukazovať.“

Za zmienku stoja aj „látkové“ knihy, ktoré síce mnoho rodičov nepozná, no po ich objavení si ich so svojimi drobcami rýchlo obľúbia.

Knihy vyrobené z textilu sú obohatením aktívneho „čítania" pre dieťa. Okrem samotných obrazov obsahujú aj veľa stimulačných aktivít – niektoré časti šuštia, pískajú, niekde môže byť zakomponované zrkadielko alebo na motúziku pripevnený tvar, či postavička, ktorú treba zasunúť na správne miesto.

Tu sa už dieťa intenzívnejšie hrá s jednotlivými detailmi – ako s knihou v celku. Ponúkať možno aj leporelá, ktoré obsahujú podobné pútavé prvky, napr. vysúvacie či vkladacie časti alebo otáčavé koliesko, kde točením treba nájsť správny obrázok patriaci na danú stranu.


Približne vo veku dvoch rokov dieťa začína klásť otázky typu „prečo?“. Pre rodičov je to výzva. Ešte skôr než sa tak stane však môžu začať s overovaním nadobudnutých vedomostí u dieťaťa.

P. Mitašíková radí, ako na to: „Zoberte obľúbenú knižku, ktorú s dieťaťom opakovane čítate a ukazujte mu dva obrázky naraz, pýtajúc sa: „Kde je kohút? Ktorá je mačka? Ktoré zvieratko je slon?“ a dieťa ukáže na žiadaný obrázok.

Ak nechce byť dieťa týmto spôsobom skúšané a nevníma to ako zábavnú hru, treba to hneď prerušiť a vrátiť sa k čítaniu. Dieťa si spoľahlivo informácie ukladá aj bez toho, aby sme sa o tom museli takýmto spôsobom presviedčať.

Pri čítaní je dôležitá veľká trpezlivosť a zásada systematického „ukladania“ nových pojmov a súvislostí. Je len otázkou času – u každého dieťaťa veľmi individuálneho, kedy „vložené“ pojmy začne aktívne používať. Rodič sa musí uspokojiť s tým, že čas, kedy začne dieťa v aktívnej reči používať naučené, môže trvať jeden až dva roky!

Čítanie pre dieťa je však dôležité pre neskoršie aktívne používanie jazyka a jeho pojmovú bohatosť. Takmer súbežne môžeme začať dieťaťu čítať krátke literárne texty, napr. krátke veršíky alebo veľmi jednoduché rozprávky.

Platí zásada – jednoduchá básnička alebo časť príbehu má byť vytlačená na jednej osobitnej strane a ilustrovaná súvisiacim obrázkom. Dieťaťu ukazujeme iba danú jednotlivú stranu – prečítame text a hneď prechádzame na novú stranu. Pomáhame tak dieťaťu udržať pozornosť a záujem o čítanie.“

Kúp mi knihu!

Ponuka detských knižiek je v našich kníhkupectvách bohatá, stačí si len vybrať. Je výborné, ak sa prezeranie kníh, ich požičiavanie v knižnici stane pre rodinu akýmsi rituálom. O to viac, ak dieťa uvidí, že ocino či mamina si sami vyberajú knihy pre seba (a aj ich doma čítajú).

Ako hovorí Petra Mitašíková: „Rodič je najprirodzenejším učiteľom pre svoje dieťa, ktorého v prvých rokoch života nemôže v takej kvalite zastúpiť nikto iný. Žiadny cudzí vychovávateľ, a už vôbec nie televízia, nie je pre dieťa takým zdrojom, ako je rodič, ktorý učí svoje dieťa.”

Aké sú pozitíva čítania pre dieťa?

  • rozvíja slovnú zásobu – pojmy, ktoré dieťa nadobudne pri „prvom“ čítaní, sa postupne spájajú do širších súvislostí a ich potvrdzovanie v životnej realite pomáha pri ich zapamätávaní.
  • rozvíja sociálne vzťahy – dieťa je pri čítaní pri rodičovi blízko, rodič mu priamo venuje svoj čas a cielene ho rozvíja. Pôsobí to na oboch upokojujúco, čo sa odráža aj na vytváraní celkovej dobrej atmosféry v rodine.
  • sprostredkúva informácie o okolitom svete – dieťa je „hladné“ po nových informáciách a tento hlad najlepšie zasýtia osoby pre neho najbližšie – rodičia. Tí majú (resp. by mali mať) najvyšší záujem a zodpovednosť pri podpore vývinu svojho dieťaťa.
  • prispieva k rozvoju sústredenia – pri čítaní dieťa celou svojou bytosťou vníma zaujímavé obrazy spojené s hovoreným slovom prostredníctvom dôverne známeho hlasu rodiča. Celým telom vyjadruje vzrušenie nad novými, zaujímavými obrazmi alebo starými, známymi knihami. Postupne dieťa pripravíme na čítanie obrázkov dlhšími, dvojslovnými vetami. Hovoríme mu, čo sa na obrázku deje alebo popisujeme vlastnosti zobrazených vecí – medvedík spí, kohút kikiríka, chlapec sa smeje, auto trúbi, sivý slon, zelená tráva...
  • čítaním sa dieťaťu dostáva veľa hodnotných podnetov v „koncentrovanej podobe“. Sú to podnety zrozumiteľné, stále, opakovane podávané, dostatočne veľké a čitateľné. Oproti mihotavým, povrchným televíznym obrázkom, ktoré sa náhle zjavia a rýchlo stratia, je možné obrazy v knihe predkladať opakovane a pozorovať tak rôzne detaily.
  • pre dieťa i pre rodiča je čítanie v ranom detstve aktívnym oddychom.

Pravidlá čítania malým deťom

1. Pred samotným čítaním vytvorte primeranú atmosféru – dieťa upokojte, urobte si spolu pohodlie...
2. Dovoľte dieťaťu, aby samo vybralo, ktorú knihu chce s vami čítať. Deti majú svoje „top“ knihy, ku ktorým sa dokážu týždne až mesiace vracať.
3. Pri čítaní novej knihy si ju spolu prelistujte, všímajte si ilustrácie, dávajte dieťaťu otázky súvisiace s knihou.
4. Pri samotnom čítaní postupujte pomaly, čítajte nahlas, zrozumiteľne, reč však nekomoľte, váš synček či dcérka by si tak mohli osvojovať nesprávnu výslovnosť.
5. Pozorujte, či sa dieťa príliš neunavuje. Uprostred čítania robte krátke a prekvapivé prestávky, napr. „Hádaj, ako to bude pokračovať ďalej?“, alebo overte, či bolo dieťa doposiaľ pozorné, napr. „Zapamätal si si, koľko cukríkov dievčatko dostalo od svojej starej mamy?“
6. Ak dieťa nezaujme text, ale viac ho nadchýnajú obrázky, „čítajte“ podľa nich a text si ľubovoľne dotvárajte.
7. Snaha dieťaťa vybrať inú knihu môže znamenať jeho odlišný záujem, pri prílišnom vyberaní však môže signalizovať, že sa dieťa nudí alebo v danom momente nemá na čítanie náladu. V takomto prípade ho do čítania nenúťte, môže sa mu sprotiviť.
8. Platí aj opak, ak dieťa počas dňa neposlúchalo, nehrozte, že sa mu večer „pomstíte“ a nebudete mu čítať.
9. Čítanie ukončite rozhovorom o prečítanom, prípadne sa cez danú tému môžete priblížiť aj k inej téme, ktorú by ste so svojím potomkom radi prebrali.
10. Knihu uložte na miesto.

„Kniha je reálna, hmotná, má svoj tvar, veľkosť, povrch, vôňu. Stáva sa konkrétnym hodnotným majetkom dieťaťa, o ktorý sa s vážnosťou stará. Patrí do police v takej výške, aby bola bez problémov prístupná.

Domáca detská knižnica je širokou vizuálnou ponukou. Malý čitateľ si samostatne vyberá knihu, ktorá je pre neho momentálne najpríťažlivejšou. Nám dospelým to dovoľuje nasledovať a rozvíjať jeho záujmy,“ pripomína rodičom Petra Mitašíková zo združenia OpenPlay.

Mohlo by vás zaujímať aj:  Keď čítanie deťom (ne)bolí

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: