Nono, nesmieš: Stanovte deťom vo výchove hranice
Po prvom polroku sa bábätko postupne stáva mobilnejším a nezávislejším – to je čas, kedy treba určiť isté obmedzenia. Samozrejme, nežne a láskyplne...
Stanovenie hraníc je pre dieťa dôležité
Keď sa už dieťatko samo presúva po izbe, je vystavené väčšiemu riziku, že si ublíži, ale tiež už má natoľko vyvinutú pamäť, aby si vedelo spomenúť, ktoré priestory alebo aktivity má zakázané. Zakazovanie nie je práve najhoršie – v skutočnosti je zákaz dôležitým nástrojom vo výučbe spoznávania sveta. Ak dieťa robí niečo, čo nemá, alebo lezie na zakázané miesta, jednoducho ho dajte dolu a povedzte, že to nemôže robiť.
Deti do troch rokov a záchvaty hnevu: Stanovte si hranice
Pri stanovovaní hraníc sa držte týchto zásad
Konajte okamžite
Čím skôr zareagujete, tým viac si uvedomí váš nesúhlas s jeho konaním. Ak počkáte čo i len minútu, nebude poriadne vedieť, za čo je vlastne karhané. Zabrzdite na chvíľu iba vtedy, keď viete, že by vaša reakcia mala byť neprimeraná. Vaše bábätko sa predsa iba pokúša naučiť sa niečo viac o svete.
Kritizujte situáciu, nie dieťa
Namiesto karhania, že dieťatko je zlé, keď ťahá tete vlasy, povedzte mu, že ťahanie vlasov je zlá vec.
Zabavte ho
Keď dieťa pokarháte a odnesiete preč z parapetnej dosky, na ktorú vyliezlo, ponúknite mu hračku alebo niečo iné na preskúmanie.
Nepreháňajte
Ak vaše bábo neustále počuje iba „Nie!“, bude sa cítiť obmedzované a bude mať tiež pocit, že svet je vlastne desivé miesto. Zabezpečte dom tak, aby sa mohlo bez obáv hrať a obmedzíte tak vaše „Nie!“ reakcie.
V zákazoch buďte dôsledná
V jeden deň niečo zakazovať a na druhý deň sa na tom len smiať je, pre dieťa mätúce, pretože si myslí, že pravidlá sú flexibilné.
Ponúkajte alternatívy
Povedzte mu napríklad: „Nie, nemôžeš sa hrať s týmito porcelánovými taniermi, ale namiesto nich sa môžeš zahrať s týmito plastovými.“ Dieťa sa nebude cítiť odmietnuté a jeho pozornosť sa presunie inam.
Psychológ radí: 7 tipov, ako zvládnuť obdobie vzdoru
Zdôrazňujte pozitívne
Tak isto ako reagujete na „zlé“ správanie, mali by ste patrične odmeňovať „dobré“ správanie. A tak isto ako pri karhaní – nechváľte dieťa, ale činnosť.
Stanovte správny príklad
Reč tela je často zrozumiteľnejšia ako slová. Keďže dieťatko ešte úplne nerozumie „ľudskej“ reči, môže namiesto „Neťahaj psíka za chvost“ počuť „Ťahaj psíka za chvost“. Preto radšej povedzte „Hladkaj pekne psíka“ a pohladkajte psa po chrbte, aby videlo, čo myslíte.
