Kresba rodiny

Kresba rodiny

28.8.2013 v kategórii Batoľa, autor PhDr. Gabriela Čásarová foto: iStock.com

Kresba rodiny je metóda, ktorú používajú napr. psychológovia, učitelia a sociálni pracovníci na diagnostiku dieťaťa a jeho rodiny. Môžeme ju však efektívne využiť aj z pozície rodičia, nakoľko jej prevedenie a vyhodnocovanie nie je náročné. Dozvieme sa z nej predovšetkým to, ako sa dieťa v rodine cíti, aké vzťahy má s ostatnými členmi rodiny a v neposlednom rade ako vníma seba v kontexte rodiny.

Kresba rodiny je metóda, ktorú používajú napr. psychológovia, učitelia a sociálni pracovníci na diagnostiku dieťaťa a jeho rodiny. Môžeme ju však efektívne využiť aj z pozície rodičia, nakoľko jej prevedenie a vyhodnocovanie nie je náročné. Dozvieme sa z nej predovšetkým to, ako sa dieťa v rodine cíti, aké vzťahy má s ostatnými členmi rodiny a v neposlednom rade ako vníma seba v kontexte rodiny.

Deťom zadáme nasledovnú úlohu: Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej  rodiny. Dôležité sú slová „život“ a celej“. Prvé pre istú voľnosť v rámci témy kresby a druhé slovo špekuluje o tom, že nenakreslenie niektorého člena rodiny je proti inštrukcií a teda nejde o náhodu, ale dôležitú správu. Počítajme s tým, že dieťa bude tvoriť obrázok aspoň 10-15 minút.

Ako kresbu vyhodnocujeme?:

Celkový dojem  z kresby:

  • Aký dojem na nás robí kresba?
  • Chceli by sme žiť v takej rodine ako je na obrázku alebo nie? Prečo?
  • Ak sa rodina na obrázku zaoberá nejakou činnosti, kto odpočíva a kto pracuje? Kto robí čo?  Ide o tradičné rozdelenie práce na mužskú a ženskú?
  • Kto je dieťaťu najbližšie a kto najďalej?
  • Sú na obrázku nejaké zvieratá, predmety? Sú len na okraji kresby alebo zaujímajú významné, ba kľúčové miesto?
  • Ak je rodina umiestnená na pravo papiera, býva sféra rodiny ladená extrovertne, vľavo -introvertne. Vysoko na stránke je sféra skôr optimistická, nízko je priestor pre pesimistov.

Celkový dojem konfrontujeme s tým, čo o dieťati už pred kresbou vieme alebo tušíme. Ak máme  negatívny dojem z kresby, dieťa v rodine asi nebude príliš spokojné. Ak nakreslilo harmonickú rodinu, môže ísť o skutočne takú aj v reáli, ale môže to znamenať aj to, že dieťa uniká do vysneného sveta.

Veľkosť postáv: zjednodušene sa dá povedať, že čím je postava väčšia, tým je pre dieťa významnejšia. Malá postava môže znamenať buď malý význam, alebo prianie urobiť daného človeka bezvýznamným- aspoň v kresbe. Veľkosť postavy tiež hovorí o miere sebavedomia čo sa týka tak autoportrétu ako aj ostatných postáv.

Poradie postáv- všímame si, koho dieťa nakreslí prvého, druhého a kto je nakreslený ako posledný. Naznačuje to pozíciu dotyčného v rodine očami dieťaťa. Kto je nakreslený bližšie k dieťaťu je významnejší a prijateľnejší ako ten, kto je  ďalej

Spôsob zobrazenia postáv- Zobrazenie spredu naznačuje extroverziu, z profilu môže naznačovať introverziu. Zobrazenie zozadu naznačuje agresívne impulzy, otočenia na inú stranu než ostatní naznačuje buď izoláciu alebo nezáujem o rodinu

Výraz tváre jednotlivých postáv- výraz tváre odráža náladu, ktorú danej osobe pripisuje dieťa ako dominantnú.

Vynechanie niektorej osoby- Môže to znamenať, že dieťa si praje, aby tu dotyčná osoba nebola. Ale na druhej strane to môže znamenať napr. aj to, že ocko je v práci, je na chate a niečo opravuje...Je dôležité, čo na to povie dieťa, ako to interpretuje po dokreslení

Šráfovanie, tieňovanie- znamená tenziu voči takto nakresleným osobám, príp. voči celej rodine

Gumovanie- obvykle je naznačením konfliktu, ktorý súvisí s danou osovou eventuálne s časťou tela. Gumovanie býva prejavom úzkosti a neistoty

Použitie farieb- kresby rodiny bývajú maľované čiernou ceruzkou, ale nie je to podmienkou.  Farbičky mávajú svoje výhody. Extroverti volia viac farieb, introverti menej. Typické extrovertné farby sú teplé- žltá, červená, oranžová. Introvertné farby sú chladné- zelená a modrá. Deti v horšom  zdravotnom stave vrátane stresu a vyčerpania používajú častejšie než iné farbu fialovú, šedú alebo čiernu.

Nezabúdajme po každej kresbe na rozhovor s dieťaťom, v ktorom dieťa vysvetľuje osoby a javy na obrázku a v ktorom máme možnosť sa pýtať na prípadné nejasnosti.

Dávame si pozor, aby sme nerobili urýchlené závery len na základe jednej kresby. Kresbu rodiny netreba brať ako niečo nemenné, dieťa hodnotíme aj na základe  toho, čo už o ňom vieme, ako ho poznáme. Je dobré kresbu v neskoršom čase zopakovať a výsledky porovnať.

Komentáre