Čo nás čaká s dvojčatami doma?

Čo nás čaká s dvojčatami doma?

3.3.2011 v kategórii Batoľa, autor Mgr. Klára Rulíková foto: iStock.com

Rady pre mamičky batoliat - dvojčiat. Učíte svoje dvojičky na nočník, alebo práve začínajú chodiť?

Máte doma dvojčatá? Potom vám v tomto článku prinášame možnosti nástrah, ktoré vo vašej domácnosti na vaše voľne sa pohybujúce dvojčatá môžu číhať. Samozrejme, toto platí aj pre "sólo" deti. Písať vám o tom, ako s deťmi tráviť voľný čas, by bolo nosením dreva do lesa, preto sa radšej chvíľku venujme nástrahám, ktoré môžu v byte číhať na voľne sa pohybujúce dvojčatá. Tiež sa pozrieme na to, ako sa dvojčatá učia na nočník... Či chcete, či nie - mamičky dvojčiat - dvojmo máte nielen radosti, ale i starosti!

Bezpečný domov

Po rôznych nepríjemných skúsenostiach, ktoré mamičky dvojčiat získali, sa skutočne vyplatí zariadiť si domov bezpečne! Kryty na elektrické zásuvky, ochranné retiazky na okná a dvere, protišmykové koberčeky do kúpeľne, plastové chrániče na ostré hrany stolov, mriežka, resp. detská poistka na sporák, uzamykateľné skrinky na chemikálie a lieky, zábrana pred schodiskom atď. Všetko sa iste oplatí. Niektoré mamy dvojčiat odporúčajú zábranu z drevenej ohrádky do kuchynských dverí (aspoň po dobu doobedňajšieho vyvárania). Pokiaľ majú dvojčatá staršieho súrodenca, je tiež užitočné predelenie detskej izby, aby ho hrajúce sa dvojčatá nerušili pri učení.

Najviac opatrní musíme byť v čase kritického veku dvojčiat – okolo roku a pol. Zo skúseností mamičiek z českého Klubu dvojčiat a viacerčiat vyberáme:

- deti dokázali napríklad spoločne postaviť dve vysoké stoličky na kŕmenie na seba a vyliezli si na televíziu po ovládač (slávnostné fotenie vo fotoateliéri tým pádom bolo odložené na neurčito),

- deti dotiahli stoličku a postavili ju na mäkký matrac na posteľ, aby si zo skrine vybrali vitamíny (je už odskúšané, že ani po zjedení 10 vitamínov nedôjde, našťastie, k predávkovaniu)

- deti dokázali odopnúť bezpečnostnú retiazku na okne, rozopnúť bezpečnostný pás v auto- aj cyklosedačke, rozopnúť popruhy na kočíku, odomknúť skrinku s dokladmi, tenkým kúskom stavebnice vybrať bezpečnostný kryt zo zásuvky, napchať rožok do videoprehrávača a pod.

Môže sa zdať, že deti naše pokusy o zabezpečenie domova berú ako výzvu na prekonanie prekážok. Možno znejú tieto varovania banálne, ale verte, že to, čo „mono“/jedno dieťa dokáže vymyslieť, dvojčatá dokážu aj naozaj zrealizovať!

Iste je dobré nechať deti občas aj spadnúť a poodierať sa, trošku sa buchnúť do hlavičky alebo do kolena, aby si dokázali predstaviť, ako bolí napr. pád zo stola, ale nechceme predsa ohroziť život našich malých, či spôsobiť im jazvy na celý život (aj keď ani tomu sa niekedy nevyhneme).

Každé dieťa má na nočník svoj čas

Častým problémom je, ako a kedy naučiť deti chodiť pravidelne na nočník. Často počúvame od našich rodičov či kamarátok, že všetky deti už chodia na nočník, iba tie naše dvojčatá sú akosi pozadu. S nástupom jednorazových plienok sa vo všeobecnosti posunula hranica, kedy sa aj „mono“ deti začínajú dávať na nočník. Mamičky dvojčiat začínajú približne vo veku 15 mesiacov zoznamovať deti s nočníkom a posádzať ich naň, čo je najlepšie urobiť po každom prebudení a večer pred spaním. Deti občas do nočníka niečo aj urobia, ale väčšinou len budú sedieť bez očakávaného výsledku.

V tomto veku dieťa ešte dobre nechápe, čo od neho chcete. V tomto období ide skôr o to, predstaviť mu nočník, aby vedelo, že existuje (a nie každý „ciká a kaká“ do plienok) a hlavne, kde ho nájde. Keď sa bude brániť či vzpierať, na niekoľko týždňov alebo mesiacov navykanie prerušte. Každé dieťa má svoj čas a začne chodiť na nočník úplne samo. Dievčatká sú väčšinou v učení chodiť na nočník šikovnejšie, ale nie je to pravidlom. Toto učenie môže trvať aj niekoľko mesiacov, preto sa nevzdávajte a nebuďte zúfalá, keď to nepôjde tak rýchlo, ako očakávate. Ideálne je, keď je jedno dieťa v chodení na nočník šikovnejšie – tým sa práca ich mame síce predĺži, ale v danom momente veľmi zjednoduší. Často sa totiž stáva, že dvojčatá chcú cikať naraz a aj keď si už dokážu samy priniesť nočník, väčšinou im vyzliekanie trvá dlhšie, a tak príde k nehode. Mamička potom nestíha deti vyzliekať, prezliekať, umývať. Nikdy však dieťaťu nenadávajte a nepoukazujte na to, že ich dvojča je úspešnejšie!

Keď sa deti naučia chodiť na nočník počas dňa (väčšinou je to medzi dvoma a dva a pol rokmi, niekedy aj neskôr), môžete prestať dávať plienky aj v noci. Často sa stáva, že deti začnú samy odmietať plienky.

Ako postupovať pri nočnom odvykaní? Dajte deti vycikať vždy pred spaním. Jedno z detí je väčšinou šikovnejšie, a preto je lepšie začínať len s jedným. Keď po niekoľkých dňoch zistíte, že dieťa sa budí so suchou plienkou, prestaňte mu ju dávať. Niekoľkokrát sa možno stane, že sa pociká. Nie je dobré vracať sa k plienkam, pokiaľ deti nie sú choré alebo prechladnuté. Je lepšie párkrát prezliecť mokrú plachtu, než začínať s navykaním znovu od začiatku. Nie je to ľahké, ale nevzdávajte to a doprajte svojim dvojčatám čas! Občasné nočné pocikávanie (hlavne v stresových situáciách či pri zmene prostredia) môže pretrvávať až do predškolského veku. Ale ani tu nie je treba si zúfať. Zmieňte sa o tom u svojho pediatra na päťročnej prehliadke a on posúdi zrelosť vašich dvojčiat, prípadne vás pošle do nefrologickej poradne. Tu sa lekári s nočným pocikávaním vyrovnávajú už pomerne jednoducho (nemá zmysel objednávať sa do poradne pred piatym rokom, pretože väčšinou sa jedná len o nezrelosť nervovej sústavy!).

Každé dieťa je iné a v žiadnom prípade, ani keď sa naučí chodiť na nočník neskôr ako ostaní, nie je zaostalé alebo hlúpe. Ak dieťa naozaj nie je zrelé na to, aby pochopilo, prečo na nočníku sedí, nemá zmysel nútiť ho do toho. Aj keď na vás bude okolie a príbuzní tlačiť, nikdy deti nenúťte násilím a nevravte im: „Ostatní chodia na nočník, tak vy budete chodiť tiež!“

Oneskorenie rečového vývoja

K špecifickým znakom výchovy dvojčiat určite patrí oneskorenie rečového vývoja. Je spôsobené tým, že dvojčatá neustále zdieľajú jeden životný priestor a rovnaké podnety. Tým dochádza k väčšiemu pocitu spolupatričnosti danej dvojice a zosilňuje sa už existujúce zvláštne vzájomné puto. Dvojčatá sa spolu hrajú a ich sebestačnosť potom vedie k tomu, že nepotrebujú vyhľadávať iné kontakty s okolím. Najvýraznejšie rozdiely v rečovom vývoji medzi dvojčatami a deťmi narodenými samostatne boli pozorované medzi druhým a ôsmym rokom.

V neskoršom veku väčšina dvojčiat tento nedostatok prekoná. Ďalšou možnou príčinou vedúcou k spomaleniu rečového vývoja je to, že rodičia väčšinou hovoria s dvojčatami ako s jednou osobou, a teda zriedka komunikujú s každým dvojčaťom zvlášť. S tým súvisia aj problémy dvojčiat s užívaním zámena „ja“. Dieťa pochádzajúce z dvojčiat v počiatočnom štádiu svojho vývoja udáva označenie „my“. Aj táto rečová „chyba“ sa však časom stratí. Až u 40 % všetkých dvojčiat sa vyskytuje reč dvojčiat, tzv. kryptofázia. Vzniká z vlastných, vymyslených slov a zo slov podobných jazyku dospelých, prispôsobených momentálnym možnostiam detí.

Dvojčatá si navzájom rozumejú a touto rečou komunikujú, pre ostatných je väčšinou nezrozumiteľná (len občas mamičky alebo súrodenci, ktorí sú s dvojčatami v dennom kontakte, niektoré významy slov čiastočne pochytia). Presná príčina vzniku reči dvojčiat doteraz nie je zistená. Predpokladá sa, že sa na jej vzniku podieľajú rovnaké faktory ako tie, ktoré vedú k oneskoreniu vývoja reči, teda určitá izolovanosť dvojčiat (vystačia si samé) a opakovanie, porozumenie si navzájom a používanie slov, skomolených druhým dvojčaťom, čo vedie k fixácii týchto slov. Zaujímavé je, že dvojčatá často zle znášajú, že im ich okolie nerozumie. Pre vyvarovanie sa možnosti vzniku reči dvojčiat je možné rodičom odporučiť, aby nenechávali svoje dvojčatá odkázané iba samé na seba, ale aby im umožnili kontakt s inými deťmi, hlavne v prvých rokoch života, a veľa a správne s dvojčatami hovorili a dôsledne opravovali ich zlú výslovnosť.

Na záver tohto zamyslenia nad výchovou dvojčiat by som rada pripomenula, že vo chvíľach, kedy máte pocit, že už ďalej nevládzete, skúste sa pozastaviť nad tým, či si toho na seba neberiete príliš veľa. Niektoré veci skutočne nie sú nevyhnutné a keď ich jeden či dvakrát oklamete, tak sa nič nestane. A prijmite akúkoľvek pomoc, ktorú vám niekto ponúkne (aj keď si napríklad so svokrou vôbec nerozumiete). Vaše deti vás budú potrebovať ešte ďalších minimálne 15 rokov, tak sa nezničte hneď na začiatku!

Komentáre