Ako bezpečne prežiť prvé krôčiky ?

Mgr. Jana Tůmová, PhD., fyzioterapeutka na detskej rehabilitácii | 23. august 2017
prvé krôčiky, prvé postavenie sa, úrazy, padanie

V okamihu, keď sa dieťa po prvýkrát postaví, sa väčšina rodičov pýta, či ho zachytávať, aby nespadlo, alebo nie.

V okamihu, keď sa dieťa po prvýkrát postaví, sa väčšina rodičov pýta, či ho zachytávať, aby nespadlo, alebo nie. Niektorí začnú dieťa „zachraňovať“ automaticky, bez toho, aby si uvedomili dôsledky svojho počínania. Boja sa hlavne pádu na hlavu, ktorá sa im zdá krehkejšia než u dospelých alebo väčšieho dieťaťa.

Niektorí rodičia tento problém ani nezaznamenajú, pretože dieťa „dosadne“ na zem bez toho, aby sa udrelo. Sú to väčšinou deti, ktoré nemajú s pohybovým vývojom žiadny výraznejší problém.

Prečítajte si: Kedy urobí dieťa prvé kroky?

Pokúsim sa vysvetliť tento problém trochu podrobnejšie, hlavne pre rodičov pripravených dieťa kedykoľvek zachytiť a už sú unavení z neustáleho pocitu napätia a zároveň sú prekvapení, že časté padanie nemôžu ovplyvniť. Ono je totiž v skutočnosti tzv. „nezachytateľné“.

Väčšina úrazov sa stane v blízkosti rodiča

Základné pravidlo a zároveň hlavná myšlienka článku by sa dala zhrnúť do jednej vety:

Dieťa, ktoré sa bez cudzej pomoci dostane do stoja, je zodpovedné za svoj „stav“ a musí sa vedieť dostať i späť na zem. Je to akoby ste vyliezli na nejakú horu, na vrchole zistili, že neviete ako zísť dolu a mobilom by ste zavolali vrtuľník, aby vás zniesol. Tým prehadzujete zodpovednosť za svoje správanie na druhých. U detí je to podobné.

Dieťa, ktoré mamička zachytáva, má pocit, že matka je súčasťou jeho pohybového stereotypu a ona je zodpovedná za to, aby sa dostalo dolu. Takéto dieťa sa pustí opory, kedykoľvek vidí matku v blízkosti, dokonca i v dobe, keď už dávno vie samo dolu.

Úplne odmieta rozlišovať medzi tým, či sa na neho pozeráte a ste pripravená ho chytiť, alebo či napríklad varíte otočená chrbtom k nemu. V deťoch tento pocit pretrváva roky, a tak nie sú ojedinelé prípady, kedy trojročné dieťa skočí z preliezačky, pri ktorej stojí mama a rozpráva sa s kamarátkou. A to je i dôvod, prečo sa väčšina úrazov stane v priamej blízkosti rodiča, ktorý nestačí reagovať.

batoľa, dieťa, prvé krôčiky, prvé postavenie sa, padanie, úrazy

Naopak dieťa, ktoré rodič sústavne nepridržiava a neochraňuje pred pádom, sa veľmi skoro naučí spoliehať samé na seba. Počas dvoch až troch dní sa pomocou pádu naučí nájsť najlepšiu a najbezpečnejšiu cestu dolu. Každý pád je dôležitá informácia do mozgu, ako nabudúce pohyb neurobiť. Deti sa samy snažia spadnúť čo najlepšie, často padajú na bok či zadok. Rovnako ako vy, keď zakopnete na ulici.

NEPREHLIADNITE: Pád bábätka na hlavičku. Čo robiť?

Dramatické pády, kedy dieťa padá a hlavu si udrie o podlahu, je možné vidieť práve iba u detí spoliehajúcich sa na zachytávajúcu rodičovskú ruku. Skúste si predstaviť situáciu, kedy na hodine telesnej výchovy trénujete pád vzad so spevneným telom a vzadu vás chytajú spolužiaci. Musíte v tej chvíli úplne zabudnúť na všetky bezpečnostné opatrenia fungujúce vo vašom tele. A teraz si predstavte, čo by sa stalo, keby vás spolužiaci nechytili. Pravdepodobne by ste skončili v bezvedomí. Úplne rovnako padá chytané dieťa. Našťastie jeho hlava ešte nie je napevno zrastená, takže sa pád „rozprestrie“ v pružnom spojení lebečných kostí. Ale stačí, že dieťa trochu povyrastie, jeho lebečné kosti sa zrastú a problém je na svete. Takéto deti často končia na chirurgických klinikách. Preto je veľmi dôležité naučiť deti ovládať svoje telo.

Najjednoduchšia cesta ako naučiť dieťa zodpovednosti za svoj pohyb, je odísť čo najďalej v okamihu, keď sa dieťa postaví. Dieťa musí vedieť, že ho nechytíte a vy to musíte vedieť tiež.

Je dobré byť s dieťaťom v očnom kontakte a stále ho slovne upozorňovať, aby sa pevne držalo. Dieťa bude pravdepodobne kričať a dožadovať sa vašej pomoci, ale držať sa bude pevne. Chvíľku ho nechajte prežiť ten pocit, že sa nesmie pustiť a potom mu ukážte ako dolu. Najčastejší spôsob je sadnutie, respektíve drep na zadok, potom zliezanie cez pokrčené kolienko alebo opretie sa jednou rukou o zem a následné sadnutie si na bok.

Neprehliadnite: Ako vychovať dieťa k samostatnosti?

Pokiaľ niekedy v začiatku dieťa spadne, určite ho neľutujte. Skôr zľahčite situáciu, robte sa, že ste pád nevideli, usmievajte sa. Úzkostný výraz v tvári dospelého zaručene rozplače i najmenej citlivé dieťa. Niektoré deti po opakovaných pádoch prestávajú na pár dní vyhľadávať stoj. Je to známka toho, že na postavenie sa ešte nie sú pripravené. Až príde ich čas, bezpečne vylezú hore i zlezú dolu. Väčšinou je to otázka niekoľkých dní.

Časté otázky rodičov

Ja ani manžel dieťa v stoji nechytáme, ale kedykoľvek príde babička, nenechá si to vyhovoriť a dieťa častokrát chytí. Vadí to?

Dieťa našťastie presne rozlišuje, kto ho chytí, a kto nie. Vo vašej prítomnosti padať nebude, a pokiaľ k vám babička nechodí pričasto, nie je potrebné riešiť to.

Často dieťa nechám padať, ale niekedy to nevydržím a chytím ho. Zdá sa mi, že náš drobec padá stále rovnako a padá často. Čím to je?

Pokiaľ stojíte veľmi blízko pri dieťati a ono začne padať, nedá sa nechytiť ho. Je to reflex! Tým by som sa určite netrápila. Ale snažila by som sa nabudúce nestáť tak blízko. Pokiaľ dieťatko vie, že ho niekedy chytíte, je to rovnaké, ako by ste ho chytali stále. Snažte sa udržať s ním očný kontakt, odísť ďalej a upozorňovať dieťa, že sa má držať a nepustiť. Ono vám rozumie, pokojne s ním hovorte ako s normálnym človekom.

Ako mám zaistiť, aby sa dieťa počas pádu nezranilo? Môžem okolo neho rozostaviť vankúše?

Odpracte z dosahu všetky malé predmety, o ktoré by sa mohlo pri páde poraniť. Ale určite dieťa neobkladajte vankúšmi. Žiadne dieťa nikdy na asfalte pri páde nijaký vankúš nemá. Pokiaľ sa naučí padať do mäkkého, prispôsobí tomu i svoj pád. Časom spadne i v miestach, kde žiadny vankúš nie je a svoj pád nebude schopné brzdiť.

Dostali sme od rodičov pre ročného syna špeciálnu helmičku, ktorá chráni hlavičku pri pádoch a nárazoch do hlavy. On ju ale na hlave nechce a hnevá sa na to. Som teraz veľmi nerozhodná, či mu ju napriek tomu mám dávať, alebo ho nechať behať (a padať a búchať sa) bez nej...

Prilby pre deti majú zmysel iba po úraze hlavy, kedy je vhodné, aby sa napríklad zahojila ruptúra lebky a dieťa nesmie spadnúť, ale to je asi v réžii lekárov, aby to mamičke odporučili. Inak sú pre bežné použitie pomerne kontraproduktívne. Budú rodičia dávať dieťaťu helmu stále? Do školy, von alebo i na spanie, ak by spadlo z postele?

 Môže vás zaujímať:

Chodúľka: Áno či NIE?

Prečo niektoré deti nelozia?

9 veľkých krokov pred prvým krôčikom

Chráňte svojich najmenších

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: