Psychológia pre milujúcich rodičov: Ako uspávate svoje dieťa? Viete, prečo sa v noci budí?
Môže nočné budenie ovplyvniť aj spôsob, akým ho večer uspávame? V tejto otázke zatiaľ neexistujú jasné odpovede. Ste emocionálne dostupnou mamou? To zistíte takto...
Ako uspávate svoje dieťa?
Tých málo štúdií, ktoré máme k dispozícii, si všíma najmä to, čo rodičia pri uspávaní robia – napríklad či dieťa dojčia, či s ním trávia čas, či ho nechajú zaspať samé. Len jedna štúdia sa zamerala na to, ako to rodičia robia.
Výskumníci sledovali mamy s deťmi mladšími ako dva roky: mesačné, trojmesačné, šesťmesačné, ročné a dvojročné. Mamy mali sedem po sebe idúcich dní vyplniť „spánkový denníček“, kam zapisovali, ako deti v noci spali, či sa zobudili, a na ako dlho.
Okrem toho boli v šiestu noc nahrávané na video, od chvíle, kedy začali ukladať dieťa k spánku, až do rána. Vo videách si výskumníci všímali nielen to, čo mamy pri uspávaní robia (napríklad či mali s deťmi fyzický kontakt, čítali im, dojčili ich a pod.), ale aj ako to robia (napríklad či sú citlivé, vnímajú signály dieťatka, či rešpektujú jeho autonómiu a osobný priestor, či javia známky hnevu alebo podráždenia).
ROZHOVOR: Deti vedia zaspávať samy
Uspávanie dieťaťa má vplyv na jeho nočný spánok
Zistilo sa, že častosť nočného budenia sa nezávisí až tak veľmi od toho, čo mamy robia – napríklad ako dlho deťom čítajú, či pred spaním dojčia, či (ne)zostávajú pri zaspávaní v ich posteli.
Dôležitejšie bolo to, ako to robili. Tie deti, ktorých mamy boli pri uspávaní emocionálne dostupnejšie, t.j. naladené na signály dieťatka, sa v noci budili zriedkavejšie a mamy ich museli menej často aktívne uspávať.
Vzťah medzi emocionálnou dostupnosťou mamy a dobrým spánkom dieťatka bol tým silnejší, čím boli deti mladšie.
Čo konkrétne znamená „emocionálne dostupná“ mama?
Výskumníci uvádzajú príklady z ich nahrávok.
Prvá mama, ktorú označili za málo emocionálne dostupnú, dvojročnému dieťatku čítala knihu, ale vždy, keď sa dieťa snažilo odísť z postele, prísne mu rozkázala vrátiť sa, alebo ho fyzicky pritiahla naspäť. Mama neprestala čítať napriek tomu, že dieťa zjavne javilo známky nezáujmu.
Dieťa sa po dočítaní prevaľovalo v posteli a očividne malo problém zaspať, na čo mu mama len niekoľkokrát prikázala, aby si ľahlo a zavrelo oči, a pohrozila, že mu zoberie hračky. Kým dieťa konečne zaspalo, ešte štyrikrát vstalo a odišlo z izby.
Riadky zúfalej matky: Moje dieťa naučím zaspávať v postieľke...
Emocionálne dostupná mama dvojročného dieťaťa pri čítaní na dieťa reagovala a ak bolo treba, poskytla mu vysvetlenie a uistenie. Po dočítaní pohladkala a objala dieťa, chvíľu sa s ním ticho rozprávala a spievala mu. Potom mu podala plyšovú hračku, uložila ho pod perinu a odišla.Podrobných štúdií o uspávaní detí zatiaľ nie je veľa a toto určite nie je „posledné slovo“ na túto tému.
Môže nám však pomôcť uvedomiť si, že asi neexistuje konkrétny postup ukladania dieťatka do postele, ktorý “zaručene funguje“ vždy a pre každého. Dôležité je, ako to mama robí – či svojím konaním dáva dieťatku pocit bezpečia a istoty, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre pokojný spánok.
http://cds.web.unc.edu/files/2013/07/Teti_2010.pdf
Ako sa postarať o bábätko do 1 roka? Čo všetko by ste mali vedieť a čomu sa vyvarovať? Jedna z najlepších kníh pre rodičov je už v predaji!
