Prečo niektoré deti vôbec nelozia?

Prečo niektoré deti vôbec nelozia?

7.11.2016 v kategórii Bábätko, autor Mgr. Jana Tůmová, PhD., fyzioterapeutka foto: iStock.com

Deti nie sú počítače, nedajú sa naprogramovať a so svojimi pokrokmi nemôžu začať presne podľa tabuliek či našich predstáv.

Navyše, tie môžu byť často zbytočne ovplyvnené porovnávaním s iným dieťaťom či nepresnými informáciami. Viete napríklad, že najskôr začne dieťa stáť a loziť a až potom je pripravené na sedenie? Alebo že vodenie za ruku nemá nič spoločné so samostatnou chôdzou a ani ju tak neurýchlite?

Kedy a ako často dávať deti na bruško?

Poloha na brušku je pre deti veľmi dôležitá. Približne od 5. mesiaca, keď sa začínajú otáčať z chrbátika na bruško, sa celý vývoj začne odohrávať len z tejto polohy. A preto je potrebné, aby deti polohu na brušku dobre poznali, dokázali v nej vydržať dostatočne dlhý čas a aby sa im v nej predovšetkým páčilo.

V pôrodnici často mamičkám radia, aby nedávali bábätká na bruško z dôvodu syndrómu náhleho úmrtia, či vdýchnutia vlastných zvratkov. Určitá opatrnosť je namieste – u novorodencov a dojčiat, ktoré ešte v polohe na brušku samy nedokážu otočiť hlavičku. Ale aj v tomto čase môže byť bábätko niekoľkokrát denne na brušku pod dohľadom matky Na spánok je však v tomto období vhodná jediná poloha – na chrbátiku.

Tip MAMA a ja
Poloha na brušku v bdelom stave a pod dozorom rodiča je z hľadiska vývoja veľmi dôležitá, mnohé dojčatá však veľmi rýchlo unavuje a odmietajú ju. Majte preto na túto príležitosť pripravenú lákavú hračku a keď je bábätko na brušku, pohybujte s ňou blízko jeho tváre.

Kedy začať dávať deti na zem?

Medzi tretím a štvrtým mesiacom je vhodné začať nechávať deti na tvrdej podložke, kde sa môžu dobre zaprieť a voľne pohybovať. Z hľadiska bezpečnosti je najvhodnejšia zem. Ak máte doma chladnejšie, môžete použiť deku, penové puzzle či kusový koberec. Hrazdičku dávajte len občas, lenivejšie deti sa rady iba pozerajú a nesnažia sa uchopiť vzdialenejšiu hračku.

Fixácia v ležadle neublíži, pokiaľ tam dieťa strávi menej ako 10 % času. V opačnom prípade (nad 50 % času stráveného v ležadle) sa výrazne blokuje vývoj dieťaťa. V tomto veku bývajú deti často na posteli či sedačke. Pre bábätko to nie je ani bezpečné, ani prospešné.

Matrace sú veľmi mäkké, dieťa sa nemôže poriadne zaprieť a dochádza k blokovaniu vývoja. Bábätko, ktoré sa hrá na zemi, naopak, môžete voľne prenášať podľa toho, v akom zornom poli sa práve nachádzate. Väčšinou deťom stačí, keď vás vidia a sú spokojné. Výhodou pobudnutia detí inde ako v postieľke je aj získanie určitého režimu – postieľka je na spanie, zem na hranie. Tento režim vám veľmi uľahčí ukladanie dieťaťa na spánok.

Čítajte aj: Nelezie vaše bábätko? Ako ho naučiť liezť.

Kedy deti sedia samy?

Existuje veľmi rozšírená fáma o tom, že v šiestich mesiacoch by malo dieťa už samo sedieť. Z hľadiska vývoja je ale táto požiadavka úplne nereálna. Tento názor pretrváva ešte z čias, keď boli deti pasívne posádzané, z dôvodu trénovania chrbtových svalov. Bohužiaľ, až keď táto generácia dorástla, zistilo sa, že ich bolieva chrbát častejšie ako iné generácie. A pátralo sa prečo. Nakoniec odborníci prišli k záveru, že chrbát bol preťažovaný už v detstve a názor o pasívnom posádzaní detí sa diametrálne zmenil.

Sed je vyvrcholením celého vývoja. Väčšina detí najprv stojí a lozí, až potom, čo si lozením posilní chrbtové svaly, začína sedieť.

Sadnú si tak, že z polohy na všetkých štyroch idú na bok a potom si vytiahnu jednu alebo obe končatiny. Spočiatku sa väčšinou ešte držia rukami zeme. Až v okamihu, keď si dokážu uvoľniť jednu ruku pre hru, je chrbátik pripravený na sedenie.

V žiadnom prípade nie je možný sed z ľahu na chrbte, tak ako to je u dospelých. Niekedy si deti tak sadnú, keď sú vo zvýšenej polohe (autosedačka, kočík, u mamy v lone atď.), alebo sa niečoho chytia a vytiahnu do sedu (tyčky postieľky, držadla v kočíku). Ale aj to je pasívne sedenie, rovnako ako keby ste ho posadili vy na zem. Tu je namieste dieťa pripútať bezpečnostnými pásmi tak, aby sa nemohlo posadiť.

A prečo je pasívne sedenie také nebezpečné?

Pretože okrem toho, že deťom ničí chrbticu, je schopné zablokovať psychomotorický vývoj. Väčšina pasívne posadených detí nikdy alebo len veľmi krátko lezie. Sed je cieľom celého vývoja a lozenie je cesta k nemu. Pokiaľ dieťaťu nebudete ponúkať cieľ prv, ako prejde cestu, pravdepodobne sa už po nej nikdy nevydá.

Prečo chodúľka bráni vo vývoji?

Lozenie je jedným z najzdravších pohybov vo vývoji vôbec. Nielen, že prepája hemisféry a tým zlepšuje koordináciu a sústredenie, ale najmä posilňuje chrbtové a brušné svalypripravuje telo na sedenie. Deti, ktoré lozia, sú samy sebe najlepším terapeutom. Dokážu preloziť drobné nezrovnalosti tela. Lozenie zaujíma vo vývoji obrovský časový úsek, väčšinou 4 až 5 mesiacov, než začnú deti samy chodiť.

Čítajte tiež: Chodúľka, áno či nie?

Bohužiaľ, aj dnes je dosť detí, ktoré nelozia. Dôvodov je viac, ale medzi najčastejšie patrí bezkonkurenčne pasívne sedenie. Niektoré deti nemôžu loziť kvôli chodúľke. Deti sa stávajú na chodúľke závislými, vezmete im radosť z toho, čo by dokázali ony samy. Motivácia detí dostať sa do sedu je totiž hnacím motorom celého vývoja.

Stoj a chytanie detí

Dieťa, ktoré sa dostane do stoja, je potrebné čo najrýchlejšie naučiť, ako sa dostať bezpečne na zem. Ak ho mamička začne chytať alebo posádzať zo stoja, nadobúda pocit, že matka je súčasťou jeho pohybového stereotypu.

Takýto drobec sa púšťa, kedykoľvek zbadá matku v blízkosti, dokonca aj vtedy, keď už vie dole dávno sám. Preto sa väčšina úrazov stáva v priamej blízkosti rodičov. Naopak, dieťa, ktoré nie je zachytávané, sa veľmi rýchlo naučí spoliehať samo na seba.

Prečítajte si tiež: 9 veľkých krokov k prvým krôčikom

Pri nácviku zliezania zo stoja vám odporúčam odstúpiť na dostatočne veľkú vzdialenosť a udržiavať s dieťaťom očný kontakt. Rozprávajte sa s ním pokojným tónom, aby sa držalo a nepustilo, inak spadne! Dieťa lákajte pomocou hračiek dole, ale nedovoľte, aby vás chytalo

Každý pád je dôležitá informácia do mozgu, ako nabudúce nevykonať pohyb. Hlavička vášho dieťaťa je na pád teraz pripravená oveľa lepšie, než keď zrastú lebečné švy. Určite neodporúčam dieťa obkladať vankúšmi alebo mu obstarať prilbu. Každé dieťa brzdí (či nebrzdí) svoj pád podľa povrchu, na ktorý je zvyknuté. A väčšinou na asfalte vaše dieťa žiadny vankúš nestretne a ani prilbu na sebe celý život mať nebude.

Vodenie dieťaťa za ruku

Väčšina detí potrebuje od prvého stoja po chôdzu 4 až 5 mesiacov, ktoré trávi lozením a obchádzaním nábytku. Väčšinou si rodičia myslia, že chôdza prichádza oveľa skôr. Často sa stáva, že majú tendenciu túto fázu skracovať vodením za ruku a tým urýchliť nástup chôdze.

Vodenie za ruku nemá, bohužiaľ, nič spoločné s chôdzou, a už vôbec ju neurýchľuje. Dieťa sa na vás zavesí a reflexne pohybuje nohami. Vaša dobre myslená pomoc sa obráti skôr proti dieťaťu, nastáva stagnácia vývoja.

Dieťa sa fyziologicky nemá kam vo vývoji posunúť a nástup chôdze sa, naopak, spomaľuje. A tak väčšina detí vodených za ruku začína chodiť až okolo 15. – 18. mesiaca a ich rodičia či babičky často končia v ordináciách rehabilitačných lekárov s bolesťami chrbta. Preto vám odporúčam nechať svojho drobca v pokoji loziť a obchádzať nábytok, nijakým spôsobom nezasahovať do jeho vývoja a chôdza príde tak skoro, ako to bude u vášho dieťaťa možné.

Najviac svojim deťom pomôžete tým, že im nebudete pomáhať.

Komentáre