Podávať dojčenému dieťatku probiotiká?

Redakcia | 3. marec 2019
Podávať dojčenému dieťatku probiotiká?

Od akého veku pri výlučnom dojčení sa môžu probiotiká aplikovať bábätku? Je vhodné ich dieťaťu podávať dlhodobo, respektíve až do prechodu na tuhú stravu, alebo aj potom?

Čo sú probiotiká a aká je ich úloha

Probiotiká sú živé, bioaktívne substancie mikroorganizmov, ktoré nepatria k živinám. Sú to jeden, alebo viaczmesové kultúry živých – vitálnych mikroorganizmov, ktoré úspešne ovplyvňujú a zlepšujú mikrobiálne zloženie črevnej flóry.

Medzi probiotiká sú v súčasnosti zaradené laktobacily, bifidobaktérie, enterokoky a iné. Najdôležitejšou charakteristikou probiotík je účinnosť na zdravie (schopnosť kolonizácie a prichytenia sa v čreve, antagonistický vplyv na patogénnu flóru čreva, schopnosť imunomodulácie a iné).

Potrebujú novorodenci probiotiká?

Aby sme význam probiotík a prebiotík pochopili, treba vedieť, že zažívacie ústrojenstvo novorodencov je pred pôrodom sterilné. Jeho prvé osídľovanie mikroorganizmami sa začína v pôrodných cestách počas pôrodu. Matka je prvým zdrojom mikróbov. Ihneď po pôrode je tým zdrojom tiež okolie prostredia novorodenca.

Zloženie črevnej mikroflóry je významne ovplyvnené spôsobom výživy. U novorodencov, ktorí sú výlučne dojčení, je črevná flóra zložená z laktobacilov a bifidobaktérií. Prevaha bifidobaktérií je spôsobená látkami, ktoré sú obsiahnuté v materskom mlieku a selektívne priaznivo pôsobia na rast bifidobaktérií  a laktobacilov (bifidogénny faktor).

Hovoríme o prebiotickej funkcii materského mlieka. Tento bifidogénny faktor je v materskom mlieku tvorený oligosacharidmi a glykoproteínmi. Vplyvom tohto prebiotického účinku je mikroflóra s prevahou laktobacilov a bifidobaktérií vytvorená počas jedného mesiaca. U umelo živených detí sa vyvíja omnoho pestrejšia mikroflóra, ktorá obsahuje popri bifidobaktériách i bakteriody, enterobaktérie, enterokoky a klostrídia.

Prebiotiká

Prebiotiká sú nestráviteľné látky, funkčné zložky potravín  – napr. oligosacharidy (inulín, a iné fruktooligosacharidy), ktoré podporujú rast a činnosť užitočnej mikroflóry čreva, hlavne jej množenie.

Oligosacharidy materského mlieka chránia dojčené deti pred bakteriálnymi a vírusovými infekciami, toxínmi a plesňami. Prebiotická vláknina v umelých mliekach zvyšuje množstvo bifidobaktérií a potláča výskyt potenciálnych patogénov.            

Môj názor na užívanie probiotík je veľmi individuálny, podľa druhu stravy (materského alebo umelého mlieka), príčin ťažkostí a veku dieťaťa. U novorodencov zriedkavo môžu probiotiká aj uškodiť, a to prestupom baktérií cez poškodenú črevnú stenu. Nakoľko sa probiotiká nachádzajú aj v materskom mlieku a aj vo väčšine umelých mliek, ich dlhodobé (niekoľkomesačné) používanie neodporúčam. A tobôž nie až celý prvý polrok života dieťaťa.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: