NOSIŤ dieťa na rukách nie je ROZMAZNÁVANIE

NOSIŤ dieťa na rukách nie je ROZMAZNÁVANIE

4.10.2017 v kategórii Bábätko, autor Marika Koscelníková foto: iStock.com

Všetky si svoje deti nosíme. Najprv v brušku, potom na rukách. Dieťatko po našom náručí túži a je mu tam dobre. Voniame mu, chránime ho a ono šťastné cíti našu lásku

„Nevláč ho toľko, rozmaznáš ho, koľkokrát ste počuli túto vetu, keď ste nosili bábo, alebo aj väčšie dieťa  na rukách. Dilemu, či nechať dieťatko plakať alebo zobrať ho na ruky a utíšiť, zrejme rieši nejeden rodič.

Môže vás zaujímať: Ako nosiť bábätko? Tvárou vpred či vzad?

Veda dokazuje, že nič také ako „prílišné nosenie“ dieťaťa neškodí, práve naopak! Mojkanie, túlenie sa s bábom, aj tzv. „klokankovanie“ má obrovský význam aj pokiaľ ide o vývoj mozgu, a to najmä pre predčasniatka.

Dieťa potrebuje dotyky

Podľa novej štúdie nemôžete nikdy rozmaznať dieťa tým, že mu doprajete svoju blízkosť. Dotyk je kľúčový pre vývoj dieťaťa.

Výskumníci zo Štátnej detskej nemocnice v Ohio pozorovali 125 predčasne narodených detí a detí narodených v termíne, aby zistili ich reakciu na jemný dotyk. Zistili, že predčasne narodené bábätká mali slabšiu odozvu na dotyk ako bábätká narodené v termíne. Takisto nedonosené bábätká, ktoré boli vystavené bolestivým lekárskym zákrokom mali tendenciu slabšej odozvy na dotyk.

 Čítajte aj: Bonding – magické hodiny po pôrode

klokankovanie

Klokankovanie zachraňuje životy

Je dôležité, aby predčasne narodené deti dostali láskavý a podporný dotyk, akým je klokankovanie, telo na telo od rodičov. Je to nevyhnutné, aby mohol ich mozog reagovať na dotyky podobným spôsobom ako deti, ktoré zažili celé tehotenstvo v matkinom brušku. Výskumníci prišli aj so zaujímavým nápadom, aby v nemocniciach pri predčasniatkach, boli aj fyzickí terapeuti, ktorí im poskytnú plánovanú dotykovú skúsenosť, keď rodičia nemôžu.

Prečítajte si aj: Predčasne narodené dieťa

Pozrite si príbeh bojovníka Warda, ktorý  prišiel na svet s váhou 680 gramov, o tri a pol mesiaca pred termínom. Rodičia láskou a  lekári vedou však bojovali. Po 107 dňoch maličký bojovník prvýkrát uvidel svoj domov...



Mamy, noste svoje deti, dajte si ich blízko vášho srdca, aby počuli jeho tlkot. Pritúľte si ich telo na telo, vždy, keď máte príležitosť, nech cítia vašu vôňu. Pretože váš dotyk má pre dieťa veľký význam, záleží na ňom.

A aj pre okolie, ktoré vás v nosení nepodporuje, lebo sa obáva, že dieťa bude príliš naviazané a rozmaznané tu máme jeden argument: Nosené deti bývajú neskôr v živote samostatnejšími a vyrovnanejšími osobnosťami ako deti, ktoré to nezažili.  Vezmite svoje dieťa  do náručia a noste ho, keď je bábätkom. Objímajte ho, keď je pubertiakom. Je to tak krátky čas, keď nás naozaj potrebujú.

Na záver:

Veda napreduje: UMELÁ MATERNICA čoskoro realitou

Komentáre