Zmienky o alergiách sa objavili už na starých
egyptských papyrusoch, či v bájnych gréckych rukopisoch. A hoci samotný pojem
alergia (z gréckeho „ally ergeia“ = zmenená schopnosť reagovať) sa v medicíne udomácnil až neskôr, isté je, že ľudstvo malo a má problém s chorobami, ktoré majú
prívlastok alergické.
Odhaduje sa, že len v Európe trpí nejakou alergiou každý piaty človek. Ich výskyt oproti minulosti výrazne stúpa aj u dojčiat a predškolákov. Najväčší vzostup je badateľný u alergickej nádchy, astmy a potravinových alergií.
Alergia je prehnaná reakcia imunitného systému na bežné látky (alergény), ktoré sa vyskytujú okolo nás. Alergický organizmus na ne reaguje viditeľne, nealergický ich toleruje.
Od kontaktu s alergénom až po vznik alergie je potrebná určitá doba, niekoľko hodín, dní až mesiacov od podanej potraviny, fyzického kontaktu s alergénom ap. Pri kontakte dochádza v organizme alergika k tvorbe tzv. protilátok, ktoré pri naviazaní na alergén spúšťajú reakcie, napr. opuch, sčervenanie pokožky, sťažené dýchanie, ekzém ap.
Delenie alergií
Existuje viacero delení, napr. alergie:
- na lieky,
- na jed hmyzu – včela, osa...,
- inhalačné – na peľ, prach...
- potravinové – napr. na jahody, paradajky, sóju, citrusy, plody mora...,
- na parazity,
- kozmetické,
- na kov – nikel.
Prejavy alergických chorôb
Môžu byť:
- kožné – vyrážky, výsev, začervenania, svrbenie, pálenie, opuch...
- dýchacie – dýchavičnosť, kašeľ, namáhavý nádych a piskavý výdych, vykašliavanie hlienu ap.
- tráviace – hnačky, koliky, nadúvanie, chudnutie, hlien/hnis/krv v stolici, zápcha ap.
Všetky tieto príznaky môže sprevádzať pokles krvného tlaku, zdurenie uzlín, potenie, spavosť, bolesť hlavy ap.
Alergie môžu prerásť do ochorení, ako napr.
astma, senná nádcha, atopický ekzém ap.
Potravinové alergie – najčastejšie alergie u dojčiat
Medzi typické potravinové alergény sa radia
kravské mlieko, vajcia, ryby, orechy, jahody, paradajky a citrusy. Najnovšie štúdie potvrdili, že najčastejší výskyt potravinových alergií je u detí, u ktorých sa s podávaním alergizujúcich potravín
čaká až po 1. roku života.
Pre nižšiu šancu rozvinutia alergií sa preto odporúča podávať ich v skoršom veku, teda dieťa by malo prvý kontakt (nie pravidelné kŕmenie) s potenciálnym alergénom zažiť v začiatkoch podávania príkrmov, teda v 5. – 7. mesiaci. Ak sa tak stane až po 1. roku života, šanca na rozvinutie potravinovej alergie je až 5-krát vyššia.
Diagnostika alergií
Na stanovenie diagnózy slúžia viaceré testy, ktorým predchádza rozhovor pacienta s lekárom, event. lekára s rodičom dieťaťa, kde sa zisťuje aj predispozícia na vznik alergie. Pre lekára je veľmi dôležité vedieť, či je alergikom jeden z rodičov, či dokonca obaja.
Kožné testy – z pokožky ruky, na ktorú je nanesené malé množstvo alergénu, pričom po cca 20 minútach sa pozoruje reakcia kože.
Krvné testy – z odobratej vzorky krvi sa diferencuje imunoglobulín IgE a jeho koncentrácia.
Provokačné testy – alergén je testovaný v mieste svojho možného účinku. Ak je skutočne zodpovedný za ochorenie, prejaví sa napr. opuchom nosnej sliznice, svrbením ap.
Eliminačná diéta – pri potravinových alergiách sa diagnóza nepotvrdzuje podaním alergénu, ale jeho vynechaním,
teda diétou. Ak sa po určitom čase bez konzumácie možnej alergizujúcej potraviny stav pacienta zlepší (aj opakovaným testom), je isté, že alergénom je
daná potravina.
Liečba alergie
Je dlhodobá, až celoživotná. Pri nedodržiavaní sa stav môže výrazne zhoršiť a pribaľovať na seba ďalšie alergie. Avšak u detí bolo pozorované, že s nástupom puberty sa mnohé alergie miernia, až úplne strácajú.
Každý alergik potrebuje okrem liekov aj špeciálny ochranný režim. Základným pravidlom liečby je odstránenie alergénu z okolia pacienta – ak sa jedná o potravinovú alergiu, vylúčenie potravinového alergénu z jedálnička, ak o alergiu na roztoče, je nutné dodržiavať presné hygienické predpisy ap.
Z medikamentóznej liečby sú najúčinnejšie hormonálne lieky kortikoidy a antihistaminiká (lieky blokujúce účinok histamínu, histamín = látka, ktorá sa uvoľňuje v tele v dôsledku alergickej reakcie, podieľa sa na alergických príznakoch).
Režimové opatrenia pri potvrdenej alergii
Ak testy potvrdia alergiu, je potrebné okrem začatej liečby dodržiavať aj určité zásady, napr.:
- pri potravinových alergiách – vyhýbať sa kontaktu s alergizujúcou potravinou aj v stopovom množstve; dodržiavať správnu životosprávu, vyhýbať sa konzervovaným, chemicky upravovaným potravinám (obzvlášť to platí pre ovocie a zeleninu);
- pri ostatných alergiách – dbať na hygienu v domácnosti, často vetrať, vyhýbať sa dráždivým drogistickým výrobkom, otužovať sa, obmedziť kontakt so zvieratami, vyhýbať sa zafajčeným priestorom atď.
Pri akejkoľvek alergii je nezanedbateľný zdravý životný štýl a posilňovanie odolnosti.
Strava dojčaťa ako prevencia vzniku alergie
Pre dojčatá je najdôležitejšie pri predchádzaní alergií dojčenie. Materské mlieko je ideálnou potravinou, obsahuje o. i. vitamíny a obranné látky proti infekciám. Pre mamičky, ktoré z rôznych príčin dojčiť nemôžu, je vhodnou alternatívou dojčenské mlieko.
Ak je niektorý z rodičov alebo súrodencov alergik, je možné, že sa alergia rozvinie aj u dieťatka. Aby sa tomu zabránilo, je vhodné po porade s pediatrom siahnuť po tzv.
hypoalergénnych mliekach (často označovaných skratkou HA).
Tieto mlieka sa však používajú len na prevenciu vzniku alergie. Na preukázanú alergiu je dôležité podávať mlieka špeciálne určené k diétnemu postupu pri už prejavenej alergii. Ich výber je potrebné konzultovať s lekárom.
Tip MAMA a ja
Zdravotný stav alergikov, obzvlášť detí a dojčiat, môže výrazne zlepšiť klimatická liečba, teda pobyt v horách či pri mori. Novinkou sú pobyty v jaskyniach.