materske mlieko

Banka materského mlieka

24.2.2016 v kategórii Bábätko, autor redakcia MAMA a ja, MUDr. Katarína Vicianová foto: iStock.com

Prečo tak výrazne pokleslo dobrovoľné darcovstvo materského mlieka? Kde robíme chybu my, ktorí v Banke materského mlieka pracujeme?

Prečo je stále menej a menej mamičiek ochotných obetovať sa a pomôcť druhým bábätkám? Robíme dosť pre propagáciu darcovstva, alebo je chyba niekde inde? V neschopnosti  obetovať sa  pre chorých. V strate záujmu o okolie, ktoré potrebuje našu pomoc. Hoci počet chorých novorodencov a dojčiat neklesá, zber ženského mlieka sa výrazne znížil!

V posledných  rokoch sme zaznamenali trvalý pokrok vo výžive detí. Stále pribúda množstvo vedeckých informácií o nenahraditeľnosti  dojčenia a materského mlieka. Ukázalo sa, že  výživa na počiatku života jedinca významným spôsobom ovplyvňuje jeho zdravie aj v ďalších rokoch.

Zdravie našich  najmenších v súčasnosti ohrozujú mnohé faktory, ktoré rodičia nemôžu ovplyvniť. Avšak v silách každej mamičky, otecka aj širšieho príbuzenstva je dodržiavať   správne postupy a zásady výživy u našich detí. O význame dojčenia snáď niet pochýb.

Už v 18. storočí sa deti prikladali k prsníku matky niekoľko hodín po pôrode a kolostrum bolo ich prvou stravou. O potrebe včasného priloženia sa vedelo už vtedy.  Dnes vieme, že kolostru sa kladie význam  pri liečbe širokej škály ochorení, od autoimunitných až po menopauzu a depresie.

Je známe, že Američania za objav funkcie a účinku telomerázy (enzým nesmrteľnosti), ktorý sa v kolostre nachádza, dostali v r. 2009 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.

V súčasnosti je snaha, aby sme mali v 6. mesiaci života dojčených toľko detí, ako severské štáty, teda 70 – 80 %. Naše štatistiky vravia, že v 6. mesiaci máme výlučne  dojčených približne 50 % detí.  Ale nedá sa tomu úplne veriť, v ČR je to iba 30 % detí.

Po  narodení sa musí dieťatko adaptovať na život  mimo matkinho tela. To kladie obrovské nároky na jeho celý organizmus. Zároveň si musíme uvedomiť, že po pôrode dochádza k vyzrievaniu viacerých orgánov a funkcií,  napr. zažívacieho  traktu a látkovej premeny, obličiek, centrálneho nervového systému, imunitného systému.

V prvom roku  života narastie dieťa viac ako neskôr za celý život. Dieťatko sa rozvíja po stránke psychickej, pohybovej i sociálnej.

Preto  treba klásť dôraz na správnu výživu, z ktorej dieťa čerpá nielen energiu, ale i stavebné látky potrebné pre jeho rast a vývoj.  U nás sa stále zabúda, že materské mlieko je životodarná tekutina, že je to rozsiahly biologický komplex, teda biologicky aktívna tekutina.

Najnovšie sú poznatky o význame materského mlieka pre moduláciu vývoja organizmu a génovú expresiu. V materskom lieku sú dokonca kmeňové bunky. V mliečnych globulách materského mlieka boli dokázané mikronukleotidy RNA, ktoré riadia a modulujú vývoj jedinca. Materské mlieko zabezpečuje i komunikáciu s matkou, tzv. fyziologické stimulačné pole.

Tak, ako nikto nepochybuje o význame materského mlieka pre zdravého novorodenca či dojča, tak sa snáď nenájde nikto, kto by popieral význam bánk materského mlieka pre chorých novorodencov. O  jedinečnosti a význame ženského, darcovského mlieka pre najmenších vedeli už naši predkovia.  

Prvá mliečna banka, ktorá položila základ histórie rozvoja bánk materského mlieka, vznikla vo Viedni v r. 1909. Pravdepodobne impulzom pre vznik tejto banky bola myšlienka o konzumácii ženského mlieka, ktorú ako prvý sformuloval pražský pediater Epstein.

Na Slovensku vznikla prvá banka materského mlieka – nazývaná Stanica ženského mlieka v r. 1932 v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave.

Názory na význam a opodstatnenie existencie bánk materského mlieka sa v posledných desaťročiach rôznili. V súčasnosti však celosvetovo zaznamenávame obdobie renesancie bánk materského mlieka. Svedčí o tom ich vzrastajúci počet aj vo vyspelých krajinách. Za posledné 2 roky pribudlo v Európe 48 nových bánk materského mlieka. Spolu ich je v Európe 203. Sú súčasťou najvyspelejších pracovísk, starajúcich sa o kriticky chorých novorodencov a dojčatá.

Ich existencia je založená na poznatkoch, že ženské darcovské mlieko, hoci i pasterizované, je pre predčasne narodených novorodencov rozhodne lepšie ako umelá výživa. 

Ženské darcovské mlieko je zaradené i do stratégie liečby u donosených novorodencov a dojčiat s vrodenými vývojovými chybami zažívacieho systému, s vrodenými vývojovými chybami srdca, s dedičnými metabolickými poruchami, s vrodenými alebo získanými chorobami uropoetického systému vedúcimi k chronickej obličkovej nedostatočnosti, s vrodeným alebo získaným imunodeficitom, s malnutričným ochorením a onkologickými ochoreniami.

Žiaľ, detí s takýmito závažnými problémami pribúda. A práve pre ne potrebujeme v našich bankách materského mlieka stále viac. A my ho máme menej!

V Banke materského mlieka Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave sme zaznamenali najlepší  zber v roku 1994. Vtedy sme nazbierali a spracovali 6 134 litrov ženského mlieka od 172 darkýň. Najslabší zber sme mali v roku 2006, keď sme získali iba 1 144 litrov od 52 darkýň.

A rok 2014? Zaznamenali sme priam neskutočný pokles zberu materského mlieka. Do konca  novembra 2014 sme nazbierali iba 774 litrov mlieka od 46 darkýň. 

Cieľom  práce Banky materského mlieka v Detskej fakultnej nemocnici je zabezpečenie materského – darcovského  mlieka pre pacientov počas hospitalizácie na našich jednotlivých pracoviskách, a to podľa individuálnej potreby dieťaťa podľa jeho diagnóz,  teda nie podľa veku alebo hmotnosti. Naši pacienti sú deti z celého Slovenska. Ležia na Neonatologickej klinike intenzívnej medicíny, na Klinike detskej chirurgie, na oboch – I. a II. Detskej  klinike a Klinike detskej onkológie.

Preto by som chcela apelovať na všetky mamičky, ktoré bývajú v okolí Bratislavy približne do 80 km, aby sa prihlásili, aby odstriekaním a darovaním svojho nadbytočného materského mlieka pomohli tým, ktorí ho tak veľmi potrebujú.

Rada by som zdôraznila, že naozaj darkyne veľmi nezaťažíme. Po telefonickom dohovore s našimi sestričkami z Banky materského mlieka ich navštívime doma v čase, ktorí im vyhovuje. Prinesieme sterilné fľaše a vybavíme všetky formality. Rovnako darované mlieko, ktoré pre našich pacientov nazbierali a zmrazili, prídeme zobrať v čase, na ktorom sa vopred dohodneme. Svoje bábätko kvôli nám naše darkyne nemusia vôbec opustiť.           

Detská fakultná nemocnica v Bratislave zaplatí darkyni 6,54 EUR za 1 liter mlieka. Je to príspevok na stravu, nie skutočná cena mlieka.

Na záver by som chcela pripomenúť, že v minulosti sme mali v našej mliečnej banke mlieka dostatok, dokonca sme ho písali na recept ťažko chorým pacientom, ktorí už boli v domácom ošetrení. Občas sme mohli darcovské mlieko predať i samoplatcom. A teraz ho máme sotva pre ťažko choré deti hospitalizované v našej nemocnici.

Verím, že naša výzva chytí za srdce mamičky, ktoré obetujú svoj voľný čas a stanú sa darkyňami. Žiaľ, život je nevyspytateľný a nikto z nás nevie, kedy jeho dieťatko bude potrebovať pomoc druhých.  Už vopred ďakujeme v mene našich najmenších za vaše pochopenie a obetu.

Výzva

Banka ženského – materského mlieka v DFN s P Bratislava žiada o pomoc dojčiace mamičky, aby sa prihlásili a stali dobrovoľnými darkyňami materského  mlieka (po splnení stanovených kritérií).

Prispejete a pomôžete tak k záchrane životov našich najmenších pacientov.

Kontakt: telefón  02/ 59371 847, 59371 846

Môže vás zaujímať:

Prieskum podpory dojčenia na Slovensku
Prečo si kazíme dojčenie zbytočnými obavami?
Materské mlieko – prirodzený imunomodulátor

Komentáre