Aký olej používať do dojčenských príkrmov?

Aký olej používať do dojčenských príkrmov?

8.6.2017 v kategórii Bábätko, autor MUDr. Katarína Vicianová, NKIM DFN a LFUK foto: iStock.com

Aké oleje máme podávať dojčatám? Je skutočne vhodný olivový alebo radšej zvoliť iný, napr. slnečnicový či repkový?

A prečo sa do niektorých príkrmov majú pridávať 2 – 3 kvapky olivového oleja? Čo radí lekárka – neonatologička MUDr. Katarína Vicianová?

Prečítajte si: Zavádzame príkrmy, ako a čím začať?

Prečo je príjem tukov pre detský organizmus dôležitý?

Príjem tukov je pre náš organizmus rovnako dôležitý ako príjem bielkovín a sacharidov. Tiež patria medzi základné živiny. Zdravé tuky vo výžive prispievajú k lepšiemu rastu svalov, lepšej produkcii hormónov (napr. testosterón), lebo sú ich stavebnou zložkou.

Tiež prispievajú k pocitu zasýtenia, spomaľujú metabolizmus cukrov a ich trávenie, spevňujú kosti, zlepšujú imunitný systém a srdcovo-cievne funkcie a tiež podporujú zdravú pečeň a priaznivý vývoj mozgu.

Pomáhajú udržať telesnú teplotu, chránia orgány pred mechanickým poškodením a dôležité sú i pri využití vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K).                                                                            

Naša strava obsahuje rôzne typy tukov. Niektoré sú potenciálne škodlivé – najmä, ak sa konzumujú v nadmernom množstve, iné sú zdraviu prospešné. Preto je dôležité, aby sme sa v tukoch vyznali.

Tuky sa v tráviacom trakte štiepia pomocou enzýmov a žlče na menšie zložky, ktoré sa následne vstrebávajú, vstúpia do metabolizmu a slúžia ako zdroj energie.

Časť, ktorá sa nevyužije na krytie metabolických a energetických potrieb organizmu, sa ukladá na určitých miestach organizmu, vo vnútri tukových buniek – adipocytov.

Tuk uložený v tukovom tkanive je výnimočný systém energe­tickej zásoby. Za normálnych podmienok existuje rovnováha medzi tukovými zásobami a energetickými požiadavkami organizmu.

Ak ju narušíme v prospech tukov, výsledkom je obezita. Veľa počujeme o mastných kyselinách. Mastné kyseliny sú základnou zložkou tukov. Delia sa podľa viacerých faktorov, a to podľa nasýtenia alebo dĺžky reťazca.

Repkový, slnečnicový, olivový olej...

Nasýtené mastné kyseliny – sú prevažne zo živočíšnych zdrojov. Patrí sem napr. tuk v mäse, maslo, palmový a kokosový olej. Ich nadmerné množstvo zvyšuje riziko vzniku aterosklerózy a srdcovo-cievnych ochorení.
                                                                                                         
U nás sa najčastejšie používa repkový, slnečnicový a olivový olej.

Prečítajte si: Rastlinné oleje: premastime sa zvnútra!

Repkový olej v dojčenskej strave?

Repkový olej by si zaslúžil viac pozornosti. Netreba sa ho báť ani pri malých deťoch. Je cennou zložkou stravy tehotných žien a malých detí, môže sa podávať aj dojčatám, a to už od šiesteho mesiaca.

Už Hippokrates nazýval repkový olej „tekutým zlatom“ a jeho hodnota pre zdravie sa uvádza i v rímskych knihách o viac ako 2 000 rokov skôr. Repkový olej je slovenský „nevlastný brat“ olivového oleja.

Patrí u nás k najbežnejšie používaným kuchynským olejom, ale ešte stále čaká na svoje docenenie. Svojím zložením a zdravotnými účinkami sú si oba oleje veľmi blízke.

Repkový olej zo semien repky olejnej má tiež vysoké zastúpenie priaznivej kyseliny olejovej, a teda veľmi málo nasýtených mastných kyselín. Vzhľadom na to i na vysoký obsah vitamínu E je dokonca lepší ako olivový olej.

Rastlinný repkový olej neobsahuje cholesterol, ale môže sa pochváliť vitamínom E – tokoferolom, ktorý pôsobí ako antioxidant.

Repkový olej je cenným zdrojom omega-3 a omega-6 mastných kyselín, ktoré sa v ňom nachádzajú v dokonalom pomere 1 : 2, podobne ako v prípade lososa, sleďa, makrely alebo vlašských orechov.

Repkový olej obsahuje 10-krát viac omega-3 mastných kyselín ako olivový olej. Dôležité je tiež, že práve repkový olej obsahuje najmenej škodlivých nasýtených mastných kyselín (ich obsah je dvakrát nižší ako v olivovom alebo slnečnicovom oleji).                                   

Kvalitný repkový olej môže pozdvihnúť chuť mnohých jedál a nájde výborné uplatnenie pre neobvykle vysoký tzv. bod rozkladu (cca 200 až 240 °C), čo je teplota, pri ktorej zahrievaný olej začína dymiť.

Odporúčame preto siahnuť po repkovom oleji, ktorý je vhodný na varenie i pečenie, či do šalátov. Je ideálny na prípravu rôznych nátierok, marinád, plniek a má dlhú trvanlivosť. Je teda univerzálny.

A to vďaka tomu, že jeho rafinovaná verzia je bez chuti a zápachu. Okrem toho, vyznačuje sa vysokou odolnosťou voči teplotným zmenám v priebehu vyprážania, dobrou stabilitou a v porovnaní s ostatnými tukmi – jedlá na ňom pripravené sa vyznačujú o 5 až 10 % nižšou energetickou hodnotou v dôsledku ľahkého odtečenia oleja z vyprážaných potravín.

Ako je to s olejom slnečnicovým a olivovým vo výžive detí a dojčiat, aj aké sú pravidlá zloženia tukov v jedálničku detí i dospelých sa dočítate v júnovom vydaní MAMA a ja.

Predplatné na: http://mamaaja.sk/predplatne



Prečítajte si: Očami odborníčky: Maslo alebo margarín?

Komentáre